Režisér a scenárista Dimitrij Plichta nakrútil počas svojho života množstvo snímok, v ktorých zobrazoval najmä život mládeže. Nie je tomu inak ani vo filme Šerif za mrežami, ktorý sa odohráva za múrmi nápravno-výchovného ústavu pre mladistvých. Hlavný hrdina Jakub sa z falošnej solidarity nechá odsúdiť za krádež, ktorú spáchal spoločne so „šerifom“ z partie. Verí, že po návrate do normálneho života bude odmenený poctou stať sa novým šerifom. V ústave však musí čeliť krutým podmienkam, výsmechu, šikane a tvrdej práci. Plichta citlivo vníma drsný svet hlavného hrdinu a snaží sa analyzovať, čo znamená pre mladých ľudí strata slobody.

Film sa odohráva v luxusnom tatranskom bare. V ňom sa rodia aj umierajú malé sny, malých postáv. Dve úradníčky si celý rok šetria peniaze na niekoľko bezstarostných dní, dvaja inštalatéri hľadajú erotické dobrodružstvo, stavebný majster spreneveril peniaze a neuznaný vynálezca holduje kvôli politickej situácii alkoholu... Herci dostali veľký priestor pre improvizáciu. Nakrúcalo sa s kontaktným zvukom, na niekoľko kamier súčasne, čo umožnilo zachytiť neopakovateľné okamihy z rôznych uhlov pohľadu. Vďaka inovatívnym postupom, civilnému herectvu a vynikajúcemu scenáru Tibora Vichtu sa tento film radí k najlepším v dejinách slovenskej kinematografie.

Klasická komédia Jána Lacka je príbehom troch priateľov, futbalových fanúšikov, ktorí sa za každú cenu musia dostať na zápas Československo : Brazília. Ako v tradičnej komédii, ich prvotné zámery narušia nechcené a nečakané náhody, a tak sa všakovako snažia, aby im ich plány vyšli. Neváhajú pri tom obetovať rodinu či vlastné zdravie. Podobný námet si Lacko vyskúšal už o dva roky skôr vo filme Šťastie príde v nedeľu, ktorý bol rovnako o náruživosti, odhodlaní a naivite pri podávaní športky. Cez prostomyseľné a vtipné charaktery zobrazil v oboch snímkach dušu slovenského národa, schopného zapáliť sa pre šport i podľahnúť davovej psychóze pri vidine ľahkého zárobku.

Filmová adaptácia drámy Ivana Stodolu Bačova žena zachytáva neľahký život slovenských vysťahovalcov v časoch politického a sociálneho útlaku v období krátko pred vypuknutím 1. svetovej vojny. Mladý bača Ondrej Muranica utečie pred tyraniou maďarských gazdov do ďalekej Ameriky. Sny a nádeje na lepší a spravodlivejší život mu však zmarí banské nešťastie. Ondrej stratí pamäť a doma je vyhlásený za mŕtveho. Pri svojom návrate do vlasti po rokoch zistí, že jeho žena sa vydala za jeho najlepšieho kamaráta.

Silný dramatický príbeh z prostredia malej slovenskej dediny sa odohráva v pohnutých časoch Slovenského národného povstania. Zobrazuje tragický osud vdovy Svrčinovej a jej štyroch synov, ktorí odhodlane a s plným nasadením svojho života bojujú na strane partizánov proti nepriateľským nemeckým okupantom. Vďaka skvelému hereckému obsadeniu, ale i skúsenému režijnému vedeniu Paľa Bielika, patrí film dodnes k divácky najúspešnejším dielam v celej doterajšej histórii slovenskej kinematografie.

Dramatický príbeh o povestnej vzbure slovenských vojakov 71. trenčianskeho pešieho pluku proti dôstojníkom rakúsko-uhorskej armády sa odohráva počas prvej svetovej vojny v srbskom meste Kragujevac. Film je nielen otvorenou obžalobou nezmyselnosti vojnových konfliktov a vyjadrením spontánneho odporu voči násiliu, ku ktorému počas nich dochádza, ale aj holdom všetkým tým, ktorí sa nebáli na túto skutočnosť aj za cenu osobných následkov poukázať a odvážne sa tak vzoprieť bezohľadnej a neľudskej moci.

Dej kostýmovej veselohry, nakrútenej podľa známej poviedky klasika slovenskej literatúry Janka Jesenského, sa odohráva v roku 1910 v istom malomeste, ktoré v tom čase žije prípravami na najväčšiu udalosť roka – slávnostný ples. Príchod vojenského oddielu však celé mestečko obráti hore nohami. Hoci sa nájdu hneď viacerí, ktorí sa z obáv o svoje snúbenice pokúsia plánovanú spoločenskú udalosť oddialiť, starosta mesta a veliteľ oddielu sa napokon dohodnú, že ples sa predsa len uskutoční.

Hudobno-tanečný film, ktorý možno na jednej strane vnímať ako úprimnú oslavu ľudovej umeleckej tvorivosti, na stane druhej ako pestrofarebnú agitku. Jeho príbeh rozpráva o mladých ľuďoch z rôznych kútov Slovenska, ktorí sa stávajú nadšenými a oduševnenými členmi profesionálneho súboru ľudových piesní a tancov. Rámcujú ho ilustratívne obrázky podmanivej slovenskej krajiny, ale aj choreograficky dôsledné rekonštrukcie folklórnych tradícií, prezentovaných v dobovo štylizovanej podobe. V hlavných úlohách vystupujú zakladajúci členovia súborov SĽUKu a Lúčnice, ale napríklad aj mladý Vlado Müller.

Veselohra o športke a o vášnivých stávkaroch. Trojicu mladých mužov privádza spoločné „športkárenie“ do rôznych nepríjemných a často komických situácií. Ich predstavy o rýchlom zbohatnutí sa však čoskoro rozplynú. Film je vtipnou karikatúrou túžby po ľahkom a pohodlnom zárobku prostredníctvom stávky v lotérii.