Z dílny produkčních společností Artactive production a Blackout production přichází dokument, který vás jako pomyslný DeLorean vezme zpět do časů, kdy našim videím vládly rychlodabingy, filmy se nakupovaly na černých burzách a hromadně se pořádaly domácí videoprojekce. Pojďte se podívat, jak na svoji dobu vzpomínají tehdejší piráti, dabéři, distributoři a vůbec všichni ti, díky kterým jsme měli čím naše videa krmit.

Aprílové číslo reflektuje odozvu audiovizuálneho prostredia na dianie na Ukrajine a venuje sa aj novele autorského zákona. Okrem toho si v čísle môžete prečítať: rozhovor s režisérom spravodajského a dokumentárneho filmu, dramaturgom a ponovembrovým riaditeľom Slovenskej filmovej tvorby Milanom Černákom, o filmových novinkách Kryštof, Tieňohra a Peter Dvorský,  recenzie filmov Oľga, Budujeme Slovensko, V lete ti poviem, ako sa mám a Správa o záchrane mŕtveho, text filmového teoretika Martina Ciela o snímke Kapitán Dabač v rámci cyklu film.sk – slovenský film storočia, ohlasy na Febiofest SK a Visegrad Film Forum a kopec ďalších článkov.

Zborník hodnotiacich príspevkov z týždňa Slovenského filmu v roku 2021 sa venuje témam hraného, dokumentárneho a animovaného filmu. Okrem toho nájdete v zborníku aj hodnotiace príspevky filmovej vedy a kritiky a taktiež príspevky z diskusie o slovenskej filmovej kritike a vede. Autormi príspevkov sú J. Paštéková, V. Langerová, M. Ulman, T. Hudák, B. Nemčeková, V. Raymanová, L. Pagáčová.

V roku 2009 pripravili Rudolf Urc, Ingrid Mayerová a René Lužica zborník Ostáva človek - Martin Slivka. Sedem rokov od jeho úmrtia zozbierali od päťdesiatich piatich spolupracovníkov, priateľov a príbuzných spomienky na výnimočné autora a človeka. V roku 2020 sa uskutočnila konferencia venovaná Martinovi Slivkovi. Slivkova všestrannosť sa odráža aj v štruktúre knihy, ktorá sa venuje najprv Slivkovi-pedagógovi, potom nasleduje blok textov nanovo interpretujúcich jeho filmy, tretiu časť tvoria interpretácie jeho kriticko-historických textov, ktoré sa venujú fotografii. Posledný blok textov pripomína jeho dosiaľ neprekonané texty o slovenskom ľudovom divadle a ľudových maskách.

Dětská kniha Zloději tmy seznamuje mladé čtenáře s fungováním fotochemického filmu a láká k jeho tvůrčímu objevování. Trojice hrdinů ze světa, který potlačil tmu, odhaluje tajemství černé krabičky a dávno zapomenuté vědění spojené s rozluštěním záhadné šifry ukryté uvnitř. Součástí knihy je i teoretická část osvětlující základní principy filmu. Publikace rovněž obsahuje rozsáhlé ilustrace Vojtěcha Horálka.

Témou nového čísla Film.sk je Slovenský film a zastúpenie žien v tvorivých profesiách. Okrem tejto témy sa dozviete viac o kinodistribúcii na Slovensku za rok 2021, tiež o nomináciach na Slnko v sieti za roky 2020 a 2021. V rámci filmovej publicistiky sa v rozhovore s Leom Štefankovičom dozviete viac o začiatkoch Filmovej a televíznej fakulty VŠMU, ktorý na jej pôde pôsobil ako dlhoročný pedagóg. Dočítate sa aj o pripravovanom Týždni slovenského filmu a o MFF Febiofest 2022 a mnoho ďalšieho.

Štefan Uher je symbolom generácie, ktorá celý aktívny tvorivý život prežila v zajatí totalitnej moci. Uher začínal s réžiou začiatkom päťdesiatych rokov, keď práve vrcholili stalinské procesy, končil s ňou v prvých rokoch obnovovania  kapitalizmu v Česko-Slovensku. Monografia sleduje spletité vzťahy diela, súvislosti s domácou i zahraničnou produkciou, ale neobchádza ani intímne peripetie umelcovho života.

Aj druhé číslo jubilejného 25. ročníka časopisu sa venuje predovšetkým storočnici našej kinematografie. Rubriku STUDIUM reprezentuje rozsiahla analýza práce so zvukom v strihovom filme S. Loznicu Blokáda od J. Slavíka. V pokračujúcej jubilejnej rubrike Prvé storočie (1921 – 2021) uvádzame príspevky o menej známych kapitolách dejín slovenskej kinematografie – esej o možnostiach historickej interpretácie i fenoméne „filmu dejín“, o problémoch formy v slovenských strihových filmoch minulého storočia i pokračovanie štúdie o nerealizovaných scenároch E. Grečnera. V rubrike venovanej kinematografickej filozofii sa český filozof Jakub Čapek venuje filmu ako performatívnej filozofii a etike. Eva Vženteková pripravila rozsiahly rozhovor o filme Cenzorka s jeho tvorcami P. Kerekesom a I. Ostrochovským. Za okrajom sleduje Josef Fulka Bondovu cestu do hlubin noci v poslednej bondovke. V reflexiách sa číslo venuje tak novým švédskym filmom, ako aj menej známym filmovým rolám J. P. Belmonda.

V knihe Kinematický obrat sa dvaja filmoví teoretici a historici A. Gaudreault a P. Marion vracajú k počiatkom i smrtiam kinematografie, k jej kontaktom a kríženiam s rôznymi tzv. kultúrnymi sériami. To im na jednej strane umožňuje jasnejšie rozlíšiť rôzne fázy jej vývoja (od pred- po postinštitucionálnu) a charakterizovať jej pôvodnú „polymorfnú“ povahu, a na strane druhej vyznačiť kľúčové premeny identity média filmu, jeho naviazanosť na priestor kina ako poslednú baštu v boji proti dematerializácii. Cez problematiku animácie a digitalizácie odkrývajú rezonancie éry počiatkov (prelom 19. a 20. storočia) a súčasnej doby. Pri svojej analýze si autori pomáhajú špecifickými pojmami –  novotvarmi. Postupujú od najranejšej „kinematografistickej praxe“, ktorá predchádza fázu inštitucionalizovanej kinematografie a vyznačujú vlákna dialogických súvislostí (oživený obraz, výtvarnosť, animobraz, artificiálnosť) až po animorealizmus jej súčasnej postinštitucionálnej fázy digitálnych obrazov. Z autorizovaného anglického prekladu druhého rozšíreného vydania The Kinematik Turn. Film in the Digital Era and its Ten Problems preložila Alexandra Strelková. Kniha je súčasťou edície Cinestézia.