Publikácia o diele režiséra Martina Hollého zlučuje v žánrovo pestrej štruktúre celé spektrum rôznoro-dých textových foriem: od rozhovorov cez analytické štúdie až po spomienky a vyznania spolupracovníkov a priateľov.

V čom a ako filmárom pomáhajú medzinárodné industry a tréningové programy? V téme čísla sa o svoje skúsenosti delia producentky Katarína Krnáčová, Silvia Panáková, scenáristka Barbora Námerová, producenti Peter Badač, Jakub Viktorín či režiséri a producenti Peter Kerekes, Tomáš Krupa a Juraj Lehotský. Aktuálny držiteľ Českého leva za Šarlatána, kameraman Martin Štrba, hovorí v rozhovore čísla nielen o tretej spolupráci s Agnieszkou Holland a novom filme Martina Šulíka, ale i o svetle, tieni a hranom debute Zuzany Piussi. Blok recenzií hodnotí tiež film Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta či dokumenty Pre Samu a Cemetery. Dajú sa vidieť online, takisto ako nový slovenský dokument Tomáša Rafu Utečenci sú tu vítaní. Sto rokov od premiéry Jánošíka (1921) podnietilo vznik novej rubriky Jánošík pohľadom... Otvára ju S. Štepka a spomína aj na herečku K. Kolníkovú, ktorá sa tiež narodila pred sto rokmi.

Mnozí režiséři tzv. rumunské nové vlny měli vždycky talent na svérázně poetické názvy svých filmů: 12:08 Na východ od Bukurešti, Fotbal nekonečno, Sieranevada, Policejní, adj., Lampa s čepičkou… Poslední je název krátkého snímku Radua Judeho, který patří k mladším tvůrcům, již novou vlnu rozlévají v posledních letech do nových zátok. Jude před třemi lety disciplínu poetických názvů posunul dál titulem „Je mi jedno, že se zapíšeme do dějin jako barbaři“ a letos tam zůstal s názvem svého posledního snímku Smolný pich anebo Pitomý porno. Komicky mrazivá úvaha nad myšlením a dogmaty současného Rumunska a disputace nad „národní povahou“ rýsující se na půdorysu putování po Bukurešti a rodičovského „lidového soudu“ nad respektovanou učitelkou, jejíž domácí erotické video uniklo na pornostránku, vyhrála festival v Berlíně. A to ve výjimečně silném ročníku, jak píše v reportu z Berlinale Pavel Sladký.

Marcové Film.sk sa venuje filmovým klubom, tomu, ako zvládli uplynulý rok, ale i tomu, čo očakávajú od roku 2021. Okrem témy nájdete v čísle aj Rozhovor s režisérkou Vierou Čákanyovou, Text o tom, ako si filmotéka Kino Lumière pripomenie 100. výročie od premiéry prvého slovenského dlhometrážneho hraného filmu Jánošík bratov Siakeľovcov, Článok o slovenskej distribúcii v roku 2020 s zaujímavých množstvom údajov, Rubriku blu-ray špeciál o filmoch Dušana Hanáka, Kalendárium špeciál s tipmi na online podujatia, Ohlasy na festivaly International Film Festival Rotterdam - IFFR a Sundance Film Festival a ďalšie zaujímavé články.

Súbor textov čísla otvára prvá časť štúdie Milana Cyroňa, českého znalca tvorby Eduarda Grečnera, tentoraz venovaná jeho nerealizovaným scenárom (najmä projektu Lomidrevo a Loktibrada). Témou čísla sa stali úvahy o diele popredného francúzskeho filmológa Michela Chiona o zvuku a hlase vo filme. Články Petra Mareša a Juraja Oniščenka dopĺňa rozhovor s prekladateľom nedávno vydanej knihy Hlas vo filme, filozofom Josefom Fulkom. V sérii profilov sa číslo venuje hudobnej tvorbe Ennia Morriconeho, autorskej profilácii maďarskej kinematografie v čase orbánizmu. Martin Palúch sa pokúša nanovo vymedziť fenomén archívneho strihového filmu. Dvojdotyky filmovej vedy a estetiky ponúkajú texty Petra Michaloviča a Radky Glajškovej. Za okrajom aktuálne ponúka príspevky o vybraných vizuálnych motívoch (jedlo, rizňa, mejkap) nielen v dielach slovenskej kinematografie.