V recenzovanej rubrike Studium dominuje text Jany Dudkovej venovaný obrazom mládeže, revolúcie a konformizmu v slovenskej televíznej tvorbe na začiatku deväťdesiatych rokov. V prvej tematickej rubrike Audiovizuálne dedičstvo sa číslo venuje prvému medzinárodnému semináru o výskume, reštaurovaní distribúcii a programovaní filmov, ktorý sa v decembri 2018 uskutočnil v Kine Lumière, tým že publikuje rozšírené príspevky Jonathana Owena a Daniela Birda. Prvé číslo zároveň v druhom tematickom bloku otvára novú rubriku, líniu textov (prekladov i pôvodných textov renomovaných svetových i domácich autorov) venovaných spojeniam filmu a filozofie, ktorú pripravili a aj v ďalších číslach budú pripravovať Tereza Hadravová a Andrea Slováková. Kľúčovou štúdiou tohto čísla a rubriky sa stal text Temné slnká a jasná planéta od Thomasa Elsaessera venovaný filmu Larsa von Triera Melanchólia.

Publikácia Kult banality, je tretím titulom knižnej edície časopisu Kino Ikon Cinestézia, ktorá sa zameriava na publikovanie domáceho a svetového progresívneho myslenia o filme a audiovizuálnej kultúre. Zatiaľ čo banalita nemá dejiny, kultom banality sa umelci a myslitelia 20. storočia zdajú byť priam posadnutí. Od Duchampa a jeho readymade po Warhola, ktorý zrušil hranicu medzi umením a médiami, od Pereca a jeho „podobyčajnosti“ až po sociológov každodennosti, ospevovali ikony modernity obyčajnosť. Všetci banalite priznávali jednu cnosť: bola subverzívna. Prostredníctvom kultu, ktorý jej zasvätili, sa usilovali spochybniť zavedené inštitúcie – počnúc dielom, cez umelca až po galériu, múzeum alebo médiá. Dnes sa banality zmocňuje televízia a reality šou. Ale je kult, ktorý jej venujú, ešte stále zžieravý a podvratný? Úderná esej o zvratoch jedného storočia.

Nové, októbrové číslo Film.sk Vám prináša rozhovor s Marošom Šlapetom. V téme rozoberáme Ako (spolu)pracujú študenti scenáristiky a réžie na VŠMU a FAMU. Z aktuálneho diania prinášame pohľad na 20. MFDF Jeden svet a 23. festival Áčko. Medzi novinkami nájdete filmy Amnestie, Cesta do nemožna, Stratený domov, Ukradnutý štát, Posledná aristrokratka a iné. Ďalšie slovenské filmy nájdete v rubrike Recenzia.

V sekci Festivaly najde čtenář reporty z MFF Kralovy Vary a z letošních Benátek, kde se objevil v hlavní soutěži po dlouhé době i český film (Nabarvené ptáče Václava Marhoula). V sekci Fórum čtenář najde rozhovor s Angelou Schanelecovou nebo poučený vhled do současné rumunské kinematografie. Přidáváme i rozhovor s Bohdanem Karáskem a text Milana Klepikova ve specifickém formátu "karlovarského deníčku". V rubrice „Kritika“ systematičtěji hodnotíme vybrané snímky (Nabarvené ptáče, Parazit, Slunovrat nebo Synonyma) a v sekci „Recenze“ (Mrtví neumírají, Bílý, bílý den, Příběh hraček 4, Tenkrát v Hollywoodu a další) se úsporněji zaměřujeme na filmy v české distribuci.

V tomto čísle mimo jiné najdete... V krajině půlnočního slunce / Slunovrat (Jarmila Křenková, kritika) • Odvážní se nevzdávají / Rumunské kino od starověku do konce druhého tisíciletí (Jaromír Blažejovský, téma) • Jednou fraška, podruhé tragédie / Parazit (Martin Šrajer, kritika) • Harry Callahan antikomunismu / Staříci (Martin Mišúr, kritika) • Jak navždy zůstat v roce 1969 / Tenkrát v Hollywoodu (Jiří Špičák, soundtrack) • Moje filmy jsou pro mě dokumenty / Masterclass s Davidem Cronenbergem (Anna Kopecká, rozhovor) • a další.

Septembrové číslo Film.sk prináša radu slovenských noviniek v našich kinách. Z majoritne slovenských titulov sú to: Nech je svetlo, Casino.$k, Afrika na pionieri, Skutok sa stal, Svetozár Stračina a Websterovci 2 - Zo života pavúkov. Okrem týchto spomínaných filmov sú tu aj dva koprodukčné novinky: Hodinárov učeň a Pomaľované vtáča. Septembrová novinka Nech je svetlo sa v aktuálnom čísle spomína na viacerých miestach, okrem dôvodu písať o úspechu na festivale je ním aj rozhovor s režisérom snímku Markom Škopom. V čísle nájdete rozhovory aj so Štefanom Kvietikom a českou teoretičkou animovaného filmu Eliškou Děckou. Rubrika Téma je venovaná horskému dokumentárnemu filmu. Spolu s týmto číslom vychádza aj príloha, ktorou je Projekt 100.

Ľudovítovi zavraždili neonacisti jediného syna. Kvôli nefunkčnému súdnemu systému sú však tí istí páchatelia prepustení na slobodu a Ľudo sa všetkými silami snaží dosiahnuť ich opätovné zadržanie. Bojuje s apatickou políciou, oportunistickou sudkyňou, ale aj s faktom, že svojho syna dostatočne nepoznal a nebol mu oporou. Čím viac sa sám viní za jeho smrť, tým viac sa rozpadá jeho vzťah s manželkou Zuzanou a dcérou Jankou. A tým úpornejšie sa snaží sám zasahovať do vyšetrovania. Keď sa však dozvie, že za synovou smrťou nestál náhodný útok extrémistov, ale organizovaná zločinecká skupina, uvedomuje si, že stojí proti nepriateľovi nad svoje sily. Pokúsi sa zachrániť aspoň to, čo mu ešte ostalo - vlastnú rodinu.

Ten výše zmíněnou značku vymyslel a zakomponoval do široké sítě odkazů na americkou popkulturu, která tvoří základní vrstvu i metavrstvu jeho filmů. Popkultura přitom u Tarantina není omezená jen na filmy, televizi nebo hudbu, ale patří do ní i jídlo a další konzumní statky, které utvářejí jak žitou skutečnost, tak mytologický svět Ameriky prezentované na filmovém plátně. Tarantinovský svět je proto familiárně blízký, i když je fiktivně vzdálený. Téma vychází k premiéře devátého (z deseti ohlášených) Tarantinova filmu Tenkrát v Hollywoodu. Pokud máte pocit, že už jste o Tarantinovi četli všechno a všechno o něm víte, pak pro vás pětice textů – věnujících se například Tarantinovi jako netradičnímu autorovi, jako hvězdě nebo intelektuálovi, který se v nakládání s metafilmovými diskurzy dá srovnat jen s Jeanem-Lucem Godardem – bude překvapením.

Dokumentárny film približuje bohatú históriu kraja na pomedzí v príbehu mesta Luhačovice, kde sa začiatkom 20. storočia odohralo historické zblíženie Čechov a Slovákov. Dozvieme sa, že k tomuto zblíženiu došlo vďaka liberálnej a empatickej povahe majiteľa kúpeľov grófa Otta Serényiho. Luhačovice sa stali prvým kúpeľným mestom v Rakúsko - Uhorsku, ktoré boli v českých rukách a hlásili sa k slovanskej kultúre.