Zborník hodnotiacich príspevkov z Týždňa slovenského filmu 2018 zostavila Zuzana Mojžišová. V publikácii sa dozviete viac o stave hraných, dokumentárnych a animovaných   filmov  za rok 2017. Hrané fimy hodnotí Zuzana Mojžišová, Radovan Holub sa zamýšľa  nad filmovou produkciou na Slovensku v kontexte s filmovou produkciou v Čechách. Mária Ferenčuhová mapuje dokumentárnu mapu Slovenska, Európy a sveta. O domácom dokumentárnom filme hovorí v príspevku Andrea Slováková a o filmovej kritike za rok 2017 píše Martin Ciel.

Film Piata loď bol nakrútený podľa rovnomennej knihy Moniky Kompaníkovej, ktorá v roku 2011 získala cenu Anasoft litera. Ponúka pohľad do sveta dospelých očami detí i pohľad do detského sveta, ktorý dospelí nemávajú. Je to príbeh detí, ktoré sa cítia na ulici bezpečnejšie než doma. Je o deťoch, ktoré hľadajú záchranné člny spájajúce svet fantázie a tvrdú realitu života. Jarka je jedným z nich. Žije s matkou, ktorá na materstvo ešte nie je pripravená. Ženie ju túžba milovať a byť súčasťou funkčnej rodiny, a tak sa začne starať o dve bábätká ako ich „mama". Založí si „rodinu" s chlapcom Kristiánom a spolu sa skrývajú pred dospelými v opustenej záhradnej chatke. Hrajú sa na rodinu tak, ako by v ich očiach rodina mala vyzerať. Vytvoria si svoj vlastný, čistý svet a vznikne medzi nimi pevné puto, ktoré si ponesú po celý život.

V novembrovom čísle Film.sk vám prinášame okrem špeciálneho vydania k 55. výročiu SFÚ aj rozhovor s herečkou J. Bárdos, ktorá najnovšie účinkuje aj v maďarskom filme Súmrak režiséra L. Nemesa, a ako sama tvrdí, z Maďarska teraz dostáva viac pozvaní na kastingy. Bárdos sa tento mesiac predstaví v kinách aj v rozprávke Čertovské pero, ktorá vznikla v minoritnej slovenskej koprodukcii, preto o nej informujeme v rubrike Novinky. Do distribúcie vstupuje aj slovenský dokumentárny film Inde (r. J. Nvota, M. Urban) a po Websterovcoch sa vybrali na plátna aj Mimi a Líza – v novom vianočnom príbehu, ktorý budú sprevádzať staršie epizódy animovaného seriálu. Mimochodom, ak hovoríme o animovanej tvorbe, oplatí sa prečítať si rozhovor s M. Dudokom de Witom, autorom Červenej korytnačky, ktorý bol hosťom festivalu Bienále animácie Bratislava. Téma čísla sa venuje SFTA, ako funguje a ako je na tom v porovnaní s podobnými organizáciami v európskom priestore? Ponúkame základné odpovede.

Film Vojtech je komédia zo súčasnosti s trpkým nádychom. Hlavným hrdinom je štyridsiatnik Vojtech, ktorý nemá krízu stredného veku z pasie, ale z toho, že sa mu jeho pokojný a stabilný život celkom rozpadá. Je nemotorný, obyčajný, človek z davu, ktorého si okoloidúci nevšímajú a kolegom slúži ako stredobod výstrelkov. Prišiel o ženu a s jej stratou sa vyrovnáva veľmi ťažko. Útechou mu je spoločnosť jednoduchého, ale o to frajerskejšieho suseda Laca. Taxikár Laco má v ponuke každý deň instatný návod na život, hlavne nech je v tom chlast a baby. Vojtechovi však po strate práce, jeho poslednej istote už ani to nepomáha. Svoj život musí zobrať znova do svojich rúk a postaviť sa nepriaznivému osudu. Naoko lúzer pozbiera sily a veľmi smiešne, až trápne bude bojovať o srdce svojej vyvolenej. Alebo vyvolených? Minimálne jedna z nich zbadá vo Vojtechovi svoju poslednú šancu a začína spleť komických situácií, omylov a nedorozumení, v ktorom sa každý snaží uchmatnúť kus osobného šťastia.

Súčasťou akéhokoľvek uvažovania o priestorovom zvuku je pochopiť podstatu zvukovej skladby, jej obsah, štruktúru a tvorivé nazeranie na prácu s jednotlivými zvukovými komponentami. K tomu treba ovládať umelecko realizačné prostriedky, ktoré nám poskytuje súčasný vývoj zvukových technológií v oblasti filmovej tvorby. V predkladanom texte môže čitateľ nájsť všetky potrebné informácie, ktoré mu pomôžu pri ich následovnom kreatívnom uvažovaní o zhmotnení filmového časopriestoru dostupnými zvukovými prostriedkami. Súčasťou predkladaného textu je aj pohľad na jeho praktickú realizáciu od prvého kontaktu s literárnym, neskôr aj technickým scenárom, cez nakrúcanie, zvukovú postprodukciu až po finálnu mixáž priestorového zvuku. Obsahovú časť tvorí tiež bohatá obrazová príloha (163 obrázkov a fotografií).

Učebnica pre študentov Ateliéru zvukovej skladby.

Učebnica pre študentov Ateliéru zvukovej skladby.

Učebnica pre študentov Ateliéru zvukovej skladby.

Hlavným hrdinom príbehu je malý lichožrút Chichúnik, sirota, ktorú vychoval starý otec. Po smrti starého otca sa vydáva z bezpečia svojho domova do neznámeho sveta vonku za oknom, vyzbrojený detskou odvahou prameniacou z túžby niekam patriť a nájsť svoju rodinu, lebo: „Rodina je najdôležitejšia! Drž sa tej, ktorú máš a sprav všetko preto, aby bola dobrá, pretože inú na tomto svete mať nebudeš. A je jedno, či si človek alebo lichožrút.“ Okrem odvahy mu na ceste plnej prekážok pomáha aj to, čo mu celý život vštepoval starý otec Lamor - láska k rodine, dobrá výchova a lichožrútske "desatoro". Týmto zásadám verí, ale v novom prostredí sa aj vďaka nim ocitá v nebezpečných situáciách. Keď nakoniec s ťažkým srdcom predsa len poruší dve základné lichožrútske pravidlá "Nikdy nevezmeš celý pár" a "Drž sa ľudí, ale drž sa od nich ďalej", má na to vážny dôvod.