Príbeh začína turnajom, kde rytieri bojujú o priazeň Vandy, Barbory a Marušky, dcér kráľa Pravoslava. Kým nápadníci Vandy a Barborky úspešne zdolali svojich sokov, Maruška (Libuše Šafránková) utečie do záhrady, kde sa stretne so svojím ctiteľom. Krásny a tajomný princ je v skutočnosti synom Kráľa podzemia (Ladislav Chudík). Kráľ Pravoslav chce svoju korunu zveriť tej dcére, ktorá mu čo najvrúcnejšie vyjadrí svoju lásku. Zatiaľ čo Vanda a Barbora hovoria o zlate a šperkoch, Maruška prehlási, že má otca rada ako soľ, ktorá je podľa nej hodnotnejšia ako zlato. Urazený kráľ pohrdne soľou, Marušku vyženie zo zámku a hrubo poníži Soľného princa (Gábor Nagy). V tej chvíli sa zjaví kráľ podzemia a Pravoslavovo kráľovstvo prekľaje. Všetka soľ sa premení na zlato, avšak počiatočná radosť netrvá dlho. Teraz je úlohou Marušky nielen zachrániť otcove kráľovstvo, ale aj Soľného princa, premeneného na sochu.

Hudobný film o prvých láskach a neláskach, priateľstvách i rozchodoch mladých ľudí. Film vznikol na motívy rovnomenného románu Eleonóry Gašparovej.

Rozprávka o dobrej a múdrej starenke, ktorá kúzlami vyrábala sneh a o odvážnom Jakubovi, ktorý sa ani smrti nebál. Príbeh zobrazuje odvekú ľudskú túžbu po šťastí, porozumení a láske, snahu prekonať ťažkosti a napokon zvíťaziť nad zlom. Zároveň odsudzuje závisť, chamtivosť a túžbu po rýchlom a nečestnom zbohatnutí.

Druhý celovečerný hraný film režiséra Dušana Rapoša vznikol na základe rovnomenného románu Eleonóry Gašparovej. Režisérovi sa v ňom podarilo verne zachytiť život a problémy mladých ľudí v mestskom prostredí – ich prvé strety s realitou, prvé vážne rozhodnutia, ale i prvé citové sklamania. Významným zdrojom výslednej atmosféry filmu sa stala pôvodná slovenská hudba, ktorú skomponoval Vašo Patejdl. Aj vďaka nej Fontána pre Zuzanu patrila svojho času ku kultovým filmom slovenskej kinematografie.

Blu-ray kolekcia - Slovenský film 2 pozostáva z filmov, ktoré vznikli v nezávislom producentskom prostredí po roku 1989. Všetko čo mám rád (1992) M. Šulíka, reprezentujúci slovenskú kinematografiu  v porevolučnom období, ďalej sú v nej strihový dokumentárny film o rôznych podobách porušovania ľudských práv v niekdajšom Československu Papierové hlavy (1995) D. Hanáka, dokument Sila ľudskosti – Nicholas Winton (2002), prestížny držiteľ ceny Emmy od režiséra Mateja Mináča, film Slepé lásky (2008) J. Lehotského, ktorý po tridsiatich siedmich rokoch otvoril cestu mladej slovenskej kinematografii na MFF Cannes, a desiatku uzatvára film Pokoj v duši (2009) V. Balka. „Výber filmov nebol jednoduchý, je to vždy vec kompromisu,“ hovorí P. Dubecký, generálny riaditeľ SFÚ, „no myslím si, že tento kompromis je obhájiteľný a prezentovateľný. Našou snahou bolo od začiatku prezentovať filmy, ktoré patria k základným pilierom slovenskej kinematografie a som rád, že práve týchto desať titulov sa aj vďaka SFÚ dostane do sveta.“ Všetko, čo mám rád, 1992, r. Martin Šulík Tomáš sa ocitá na mŕtvom bode. Nemá prácu, s bývalou manželkou sa iba háda, musí riešiť problémy s dospievajúcim synom a pomoc od neho čakajú aj starnúci rodičia. Ponuka mladej Angličanky, aby s ňou odišiel do Anglicka, sa zdá byť poslednou šancou, ako uniknúť zo začarovaného kruhu. „Všetko čo mám rád je asi môj najosobnejší film. S Ondrejom Šulajom sme chceli zachytiť atmosféru zo začiatku 90. rokov, obdobie, keď sa menila spoločnosť. Pred každým z nás sa otvorilo mnoho možností ako naplniť život. Mohli sme cestovať, podnikať, zamestnať sa v reklame alebo jednoducho priamo vstúpiť do politiky. V Bratislave sa zrazu zjavilo mnoho cudzincov. Každodenne dochádzalo k zaujímavým stretnutiam, konfrontácii kultúr, k vzájomnému spoznávaniu. Všetko bolo v pohybe, v spoločnosti ešte bola nádej a humor. S Ondrejom sme si chceli spraviť takú životnú bilanciu," povedal Martin Šulík. Papierové hlavy, 1995, r. Dušan Hanák Film vypovedá o nedávnej histórii našej spoločnosti v mozaike autentických archívnych materiálov, výpovedí svedkov a štylizovaných hraných sekvencií. Podáva emocionálne silné svedectvo o vzťahu jednotlivca a spoločnosti, poznačených politickým režimom. Režisér Dušan Hanák o svojom filme povedal: „Myslím, že sme sa nedokázali vyrovnať s našou nedávnou minulosťou. Papierové hlavy sú reflexiou o slobode a neslobode, o vzťahu občana a moci a o rôznych podobách porušovania ľudských práv v Československu v období rokov 1945 až 1989. Film je rámcovaný rovinou pouličného divadla, v závere sú tieto happeningové motívy rozšírené o súčasnú polohu výpovede o dnešnej dobe. Pôdorysom filmu sú kľúčové udalosti minulého režimu. Archívne materiály sú používané skratkovitým, paradoxným, niekedy azda aj humorným spôsobom." Nicholas G. Winton - Sila ľudskosti, 2002, r. Matej Mináč V roku 1939 Nicholas Winton z vlastnej iniciatívy zachránil 669 prevažne židovských detí počas nacistickej okupácie Československa a cez hranice hitlerovského Nemecka sa mu podarilo prepraviť ich do Veľkej Británie. O svojom veľkom čine mlčal neuveriteľných 50 rokov. Nicholas Winton dodnes žije, má 94 rokov a volajú ho britský Schindler. Dokumentárnym filmom nás sprevádza Joe Schlesinger, reportér kanadskej tv stanice CBS, ktorý je jedným wintonových zachránených detí. Príbehy, ktoré rozprávajú zachránené deti, sa prelínajú s rozprávaním a spomínaním Nicholasa Wintona, dokumentárnymi dobovými a archívnymi zábermi. Ku koncu filmu sme svedkami dojímavej scény stretnutia Nicholasa Wintona so svojimi deťmi po dlhých rokoch. Držiteľ International Emmy Award 2002 za najlepší dokumentárny film. Slepé lásky, 2008, r. Juraj Lehotský Film o láske slepých ľudí k druhým a k svetu. O prekonávaní predsudkov, o radosti zo života a o ich túžbach, ktoré sú rovnaké ako túžby vidiacich. Skladá sa zo štyroch poviedok: 1. PETER učí hru na klavír. Hudba mu skrášľuje život a umožňuje mu vnímať svet cez jeho vlastnú fantáziu. 2. MIRO je Róm a miluje nerómku. Ich okolie z toho radosť nemá. 3. ELENA čaká dieťatko a dúfa, že nebude slepé ako jeho rodičia. 4. ZUZANA sa zaľúbi do vidiaceho chlapca a dúfa, že ju bude mať rád aj keď je slepá. Pokoj v duši, 2009, r. Vladimír Balko Tóno (Attila Mokos) sa vracia do rodnej dediny Čierny Hron po piatich rokoch strávených vo väzení za krádež dreva. Tu sa všetko zmenilo. Žena sa od neho vzďaľuje, päťročný syn je mu úplne cudzí, nikde nemôže nájsť prácu. Tóno sa už nechce vrátiť ku krádežiam, preto si prestáva rozumieť so starým priateľom Štefanom (Roman Luknár). Jeho priatelia Peter (Robert Więckiewicz) a kňaz Marek (Jan Vondráček) sa mu pokúšajú pomôcť nájsť si miesto v novej situácii, sami však riešia osobné ťažkosti.  

Pri príležitosti predsedníctva Slovenskej republiky v rade Európskej únie vydal Slovenský filmový ústav reprezentatívnu desaťdielnu blu-ray kolekciu Slovenský film. Prvú kolekciu tvorí päť filmov zo zlatého fondu slovenskej kinematografie. Tvoria ju filmy, ku ktorým Slovenský filmový ústav vykonáva v zmysle audiovizuálneho zákona práva výrobcu. Patria k nim vojnová dráma Boxer a smrť (1963) Petra Solana, film Slnko v sieti (1962) Štefana Uhra, ktorý sa považuje za prelomové dielo československej novej vlny, trezorový film Juraja Jakubiska Vtáčkovia, siroty a blázni (1969), Ja milujem, ty miluješ (1988) Dušana Hanáka, jediný slovenský držiteľ Strieborného medveďa z MFF Berlín, a napokon Chodník cez Dunaj (1989) Miroslava Luthera, ktorý sa vracia na naše územie v čase druhej svetovej vojny. Všetky filmy prešli procesom v projekte obnovy a záchrany audiovizuálneho dedičstva a sú zdigitalizované a zreštaurované. Vtáčkovia, siroty a blázni, 1969, r. Juraj Jakubisko Mozaikovité podobenstvo sa síce odohráva v bližšie neurčenom čase a priestore, no jeho šialený svet bez ideálov, plný násilia, cynizmu a beznádeje, silne pripomína spoločenskú atmosféru v Československu po auguste 1968. Trojica zvláštnych samotárov v ňom prežíva len vďaka „bláznovstvu“ – životu založenému na princípe hry a filozofii radosti. Tragický koniec ich súžitia je však neodvratným dôsledkom reality, ktorá ponúka len dve možnosti: šialenstvo alebo smrť. Chodník cez Dunaj, 1989, r. Miloslav Luther Tragický príbeh o osudoch mladých priateľov po vzniku vojnovej Slovenskej republiky a Protektorátu Čechy a Morava. Na železničnú stanicu v pohraničnom Ludenburgu (Břeclav) pravidelne priváža poštu Slovák Viktor Lesa. Z mladíckej nerozvážnosti presmeruje jednu z dôležitých poštových zásielok. V meste sa objaví gestapo a lesa sa dá na útek spolu s českým kolegom, židovským poštovým úradníkom Franzom Ticháčkom. Boxer a smrť, 1962, r. Peter Solan Veliteľ koncentračného tábora Kraft náhodne zistí, že väzeň Komínek má profesionálne boxerské skúsenosti. Zo dňa na deň sa z väzňa stáva Kraftov tréningový partner, ktorý v tábore získava privilegované postavenie. Po smrti priateľa a ;spoluväzňa ho však zlosť a vzdor privedú k otvorenej revolte. Film je novým pohľadom na tému degradácie človeka v období fašizmu cez tragický príbeh jednotlivca, ktorého jedinou šancou na záchranu života je prijať pravidlá nerovnej hry. Slnko v sieti, 1962, r. Štefan Uher Lyrický príbeh emocionálneho dozrievania a vzťahu dvoch mladých ľudí, ktorí sa snažia zakryť svoju neistotu, neskúsenosť a strach zo života hraným cynizmom a odmietavou pózou voči súdobej spoločnosti. Je to prvý film v dejinách slovenskej kinematografie, ktorý prináša tému prirodzeného hodnotového aj spoločenského porovnania prostredia mesta a vidieka. Film je označovaný za začiatok novej vlny v kontexte slovenského a českého filmu 60. rokov minulého storočia. Ja milujem, ty miluješ, 1980, r. Dušan Hanák Tragikomický film o ľuďoch z periférie, ktorých zobrazuje bez prikrášlenia, ale s o to väčším porozumením. Aj preto – podobne ako Hanákove predchádzajúce diela 322, Obrazy starého sveta – skončil v trezore, odkiaľ sa dostal až v roku 1988. Film Dušana Hanáka a Dušana Dušeka s presvedčivými hereckými výkonmi českej herečky Ivy Janžurovej, Poliaka Romana Klosowskeho a Srba Milana Jelića získal na MFF v Berlíne v roku 1989 prestížne ocenenie – Strieborného medveďa za najlepšiu réžiu.

Netradiční životopisný film o ruské básnířce Anně Barkovové (1901–1976). Sovětské Rusko, rok 1921 - mladičká Anna má před sebou hvězdnou kariéru, právě jí vychází první sbírka, prý bude největší ruskou básnířkou, která zastíní samotného Puškina. O pár let později už se ale tísní v nákladním vagónu, který směřuje do neobydlených stepí Kazachstánu. Nebude to její jediná cesta ani její jediný lágr. Básnířka Anna Alexandrovna Barkovová strávila v táborech sovětského Gulagu a ve vyhnanství 22 let svého života. Název filmu 8 hlav šílenství odkazuje ke stejnojmenné novele Anny Barkovové, ale i k osmi hlavám - kapitolám, do nichž je snímek rozčleněn. Kapitoly mají každá svůj odlišný styl, a každá přenáší diváka do jiného období života básnířky. Jako celek pak skládají strhující příběh výjimečně nadané umělkyně unášené dějinnými událostmi 20. století v Sovětském svazu.

Tretí diel trilógie Záhradníctvo sa odohráva na sklonku päťdesiatych rokov minulého storočia. Je príbehom lásky, tentokrát tej mileneckej. Rozpráva o tichej vojne medzi rodičmi a ich deťmi, poznamenanými vojnou a komunistickým prevratom. Nápadník s tragikomickým nadhľadom vykresľuje ostrú zlomovú líniu medzi predvojnovou a povojnovou generáciou. Generačný stret pramení z odlišných skúseností rodičov a ich detí. Každá generácia má svoju vlastnú predstavu, ako nájsť šťastie, a isté je len to, že cestu k nemu si musí hľadať sama.

Druhý diel trilógie Záhradníctvo sa odohráva na pozadí revolučných udalostí v rokoch 1947-1953. Hlavnou postavou je majiteľ štýlového kaderníckeho salónu Valentino v centre Prahy, Otto Bock, a jeho rodina, ktorú tu zamestnáva. Firma je pre neho zmyslom života a po vojnovom utrpení sa vracia späť aj so svojou manželkou a jej sestrami. Všetci s obrovským nadšením budujú svoj sen, ale prichádza ďalšia rana - februárový komunistický prevrat. Ottova firma je vyvlastnená štátom a jemu sa po druhýkrát rozpadá svet...