Ali Ungár je tlmočník a do rúk sa mu dostane kniha bývalého dôstojníka SS, v ktorej opisuje svoje vojnové pôsobenie na Slovensku. Uvedomí si, že esesák je zodpovedný za smrť jeho rodičov, ktorí zahynuli, keď bol ešte chlapec. Vycestuje preto do Viedne, ale namiesto vraha nájde už len jeho syna. Bývalý učiteľ Georg sa od minulosti otca celý život dištancoval. Neohlásená a podivná návšteva však vzbudí jeho záujem, a tak sa rozhodne zistiť, kým vlastne jeho otec bol. Road movie po stopách minulosti, ktoré sú dôležité pre oboch hrdinov, sa tak môže začať, pričom syn vraha a syn obete prekonávajú neľahkú cestu do minulosti i do útrob svedomia a viny.

Zborník Iluzívne a antiiluzívne vo filme tvorí súbor príspevkov z 18. ročníka česko-slovenskej filmologickej konferencie, ktorá sa uskutočnila v dňoch 12. až 15. októbra 2017 v Krpáčove. Hlavná téma filmologickej konferencie reaguje na tradičnú problematiku realizmu, zobrazovania reality vo filme. Na jednej strane ide o iluzívne, mimetické chápanie filmu a umenia, pri ktorom prevažuje tendencia generovať a recipovať umelecké dielo ako svet. Na strane druhej môžeme hovoriť o antiiluzívnom, antimimetickom prístupe, v tomto prípade prevažuje tendencia chápať umelecké dielo ako hru. Príspevky v zborníku sa venujú rôznym historickým a teoreticko-estetickým témam fikčnosti, realistickosti, parametrom rôznych iluzívnych a antiiluzívnych tendencií v dejinách kinematografie. Do zborníka sú zaradené aj texty z osobitného panelu Ústavu divadelnej a filmovej vedy SAV na konferencii, ktorého hlavnou témou sa stali premeny cenzúry v československej kinematografii.

Současný latinskoamerický film je v pozitivním i negativním smyslu pestrý. V širším mezinárodním povědomí se nicméně usídlilo jen pár jmen autorů, jejichž tvorba často slouží k vyšperkování programů filmových festivalů – ať už jako příklady politicky angažovaného umění, projevů jedinečné cizokrajné kultury nebo třeba bizarní exotiky. Snad více než v případě jiných filmových teritorií zde vyvstává problém „zástupnosti“. Aniž bychom znali „to ostatní“, vytváříme si na základě několika autorů či děl povrchnější úsudky o poetice a typických tématech příslušných kinematografií, nebo dokonce o zemích původu těchto snímků. Latinskoamerický film je ovšem kategorií natolik rozsáhlou a rozmanitou, že podobnosti se mnohdy nesnadno hledají dokonce i uvnitř jediné národní produkce. Tvorba oslavovaná festivaly přitom představuje jen nepatrný zlomek toho, co v celé oblasti vzniká a co by si možná zasloužilo srovnatelnou pozornost.

Prázdninové vydania časopisov majú vo zvyku prinášať čitateľom niečo navyše, s čím by si skrátili cestu na dovolenku alebo ozvláštnili leňošenie. My sme tejto tradícii verní, a tak si na posledných stranách môžete prečítať výber z pripravovaného zborníka Iluzívne a antiiluzívne vo filme. Leto, to sú aj festivaly. Tie filmové sa na Slovensku začínajú už v júni, preto si už môžete prečítať ohlasy na Art Film Fest a Fest Anču. O ďalších, ktoré len prídu, píšeme v rubrike Kalendárium špeciál. Spomínajúc Art Film Fest, cenu prezidenta festivalu si tam prevzal režisér Fero Fenič. V rozhovore nám porozprával o svojich filmárskych rokoch aj o časoch, ktoré nepriali úprimným filmom. Fenič však neostáva len v minulosti, sleduje aj súčasnú tvorbu.

Psychologické drama sleduje příběh dvou stenotypistek, které po týdnu monotónní kancelářské práce hledají o sobotním večeru únik z každodenního stereotypu. První zvukový film Gustava Machatého propojuje realismus s poetickým viděním všedního městského života a odvážně experimentuje s využitím zvuku v rámci moderního filmového jazyka. Na svoji dobu tematicky i stylově progresivní film, podbarvený jazzovými melodiemi Jaroslava Ježka, vznikl podle námětu Vítězslava Nezvala. BR obsahuje řadu zajímavých bonusů, včetně slavného filmu Alexandera Hackenschmieda Bezúčelná procházka (1931).

Film zachycuje tragický příběh stárnoucí pradleny, z jejíž dřiny žije prostopášný manžel – násilník a alkoholik. Psychologické drama se sociálními motivy, jež námětově čerpá ze Zolova románu Zabiják, reprezentuje rozvinutým filmovým jazykem s progresivními montážními postupy a důrazem na symbolickou funkci detailu vrcholnou éru němé kinematografie.

Druhé číslo roku 2018 přináší ucelený tematický blok textů věnovaných českému dokumentu. Oba úvodní texty (Martina Svobody a Janise Prášila) se dívají na český dokument v širší perspektivě, zatímco rozhovor s Lukášem Kokešem se primárně věnuje filmu "Nic jako dřív". V sekci Fórum čtenář najde rozhovor s režisérem Olmem Omerzuem nejen o jeho novém filmu "Všechno bude", který se představí v hlavní soutěži MFF v Karlových Varech. V dané sekci najde čtenář také pozoruhodnou esej Milana Klepikova o Miloši Formanovi. V rubrice „Kritika“ systematičtěji hodnotíme vybrané snímky (Ready Player One: Hra začíná, Tiché místo, Psí ostrov a další) a v sekci „Recenze“ (Foxtrot, Hastrman, Měsíc Jupitera, Lekce, Na krátko a další) se úsporněji zaměřujeme na filmy v české distribuci. Sekce Texty je věnována scénáři Víta Zapletala a Radima Valaka "Sršeň v láhvi".

Odvšadiaľ zaznieva, aké úspechy vlani zaznamenala slovenská kinematografia. Vyplýva to aj z dvoch príloh, ktoré nájdete v aktuálnom Film.sk, pričom jedna z nich je česká. Tie úspechy sa týkajú nielen, ale najmä návštevnosti domácich filmov, ktorá bola taká vysoká, až sa celkom prirodzene objavili aj konštatovania, že podobná situácia sa tak skoro nezopakuje. A zrazu sa do toho primiešavajú hlasy, ktoré tvrdia, že nielenže nebude tak dobre, ale že bude priam zle. Vážne mienené obavy, ktoré prišli po tom, čo poslanci SaS ohlásil iambíciu upraviť zákon o Audiovizuálnom fonde. Motivovaní podozrením na subvenčný podvod pri filmovom projekte Generál, ktorý získal dotáciu z AVF, navrhujú zrušiť podporu vývoja audiovizuálnych diel, viacnásobnú podporu na realizáciu jedného projektu aj podporu projektu z AVF v prípade, ak už získal prostriedky z iných verejných zdrojov.

V májovom Film.sk dochádza k niekoľkým zaujímavým obsahovým konfrontáciám  a prepojeniam, ktoré ani nie sú priame, ani neboli vopred naplánované. Ide skôr o nenápadné vnútorné súvislosti medzi niektorými textami, ktoré si čitateľ všimne zrejme až po upozornení. Tak napríklad: v rubrike Novinky figuruje dokumentárny film Válek, v ktorom nám režisér Patrik Lančarič sprostredkúva svoj a mnohé ďalšie pohľady na osobnosť básnika a normalizačného ministra kultúry. Nasleduje rubrika Rozhovor, kde figuruje režisér, ktorý sa k Miroslavovi Válkovi síce nevyjadruje, no svoje skúsenosti s ním má. Téme cenzúry sa však Dušan Hanák nevyhol. O okrem toho hovorí, aký je podľa neho dobrý film. V čísle tiež prinášame rozhovory s Viliamom J. Gruskom a Romanom Rjachovským. V Ohlasoch nájdete aj podujatie Visegrad Film Forum, na ktoré nadväzuje rozhovor s poľským kameramanom Slawomirom Idziakom.