Dramatický príbeh z obdobia vojnovej Slovenskej republiky. Vo františkánskom kláštore jedného malého slovenského mesta sa pred fašistami ukryje mladý poľský vojnový zbeh, nadaný organista. Pre svoje nadanie sa dostáva do konfliktu s miestnym regenschorim, obmedzeným vo svojich ľudských aj duchovných hodnotách. Stretnutie talentu a krásy s ľudskou malosťou vyústi do závisti a zloby, ktoré vyštvú Felixa z dočasného duchovného úkrytu späť do vojnového existenčného ohrozenia.

Veliteľ koncentračného tábora Kraft náhodne zistí, že väzeň Komínek má profesionálne boxerské skúsenosti. Zo dňa na deň sa z väzňa stáva Kraftov tréningový partner a nechtiac tak získava privilegované postavenie v tábore. Jeho vnútorný postoj sa však zmení po smrti priateľa a spoluväzňa Venžlaka. Zlosť a vzdor ho napokon privedú k otvorenej revolte. Film prináša nový pohľad na tému degradácie človeka v období fašizmu cez tragický príbeh jednotlivca, ktorého jedinou šancou na záchranu života je prijať pravidlá nerovnej, nielen boxerskej hry.

Lyrický príbeh emocionálneho dozrievania a vzťahu dvoch mladých ľudí, ktorí sa snažia zakryť svoju neistotu, neskúsenosť a strach zo života hraným cynizmom a odmietavou pózou voči súdobej spoločnosti. Je to prvý film v dejinách slovenskej kinematografie, ktorý prináša tému prirodzeného hodnotového aj spoločenského porovnania prostredia mesta a vidieka. Film je označovaný za začiatok novej vlny v kontexte slovenského a českého filmu 60. rokov minulého storočia.

Príbeh hraného debutu režiséra Stanislava Barabáša sa odohráva v slovenských horách počas Slovenského národného povstania. Prostredníctvom detských hrdinov pôsobivo vypovedá o hrôzach a nezmyselnosti vojny. Film konfrontuje detstvo s ničivou silou vojny, ktorá hlboko zasiahne do života detí, mení ich sny a túžby a vytrhne ich z bezstarostnej hravosti.

Príbeh o legendárnom ľudovom hrdinovi a zbojníkovi Jurovi Jánošíkovi (1688 – 1713) a o spoločenských vzťahoch na Slovensku koncom 17. a začiatkom 18. storočia. Prvá epocha rozpráva o Jánošíkom detstve, štúdiách a návrate do rodného kraja. Druhá epocha zachytáva Jánošíkov odchod do hôr, formovanie zbojníckej družiny, protifeudálny odboj a končí sa Jánošíkovou popravou.

Tri dokumentárne filmy obsiahnuté na tomto DVD ponúkajú divákovi možnosť pripomenúť si mnohé z dôležitých historických udalostí, ktoré pred dvadsiatimi rokmi zásadným spôsobom ovplyvnili našu budúcnosť. Zároveň mu poskytujú veľmi plastický obraz politických, spoločenských a ekonomických procesov, aké v uvedenom období sprevádzali kľúčové etapy vývoja vtedajšieho Československa na ceste k vytúženej slobode a demokracii v znamení čerstvo utváranej plurality názorov i spektra politických strán. Letová správa OK 89-90 Réžia: Ilja Ruppeldt Sonda 1/1990 - vlak nežnej revolúcie Réžia: Rudolf Ferko, Vladimír Mináč, Andrej Horák Všetci spolu...[Po slovensky] Réžia: Eva Štefankovičová

Príbeh troch kamarátov – Yoricka, Andreja a ich lásky Marty sa odohráva v krutej, cynickej a násilnej dobe. Jedinou cestou úniku k šťastiu hlavných postáv je bláznovstvo. Juraj Jakubisko pristupoval k tvorbe inak ako jeho režisérski kolegovia. Často sa podieľal aj na príprave scenára a viac ako na obsahovú stránku filmu kládol dôraz na štylizáciu postáv a prostredia. Dôležité pre neho je výtvarné spracovanie filmu a svojská vízia sveta, v ktorej hlavnú úlohu zohráva abnormalita, bizarnosť a radosť zo života. Autori vtedajšej novej generácie neskladali účty minulosti, ale prežívali (s)nový, magický svet svojich postáv i samých seba.

Komediálne ladený príbeh kamarátok, ktoré sa dostanú do problémov pre „nevinný“ žart, patrí k významným dielam slovenskej kinematografie. Päť dievčat je obvinených z podpísania zmluvy s diablom, v ktorej sa zaviazali zbaviť panenstva ešte pred maturitou. Vtipné filmové dielko s nadhľadom zobrazuje nedorozumenia medzi ženami a ich potenciálnymi milencami. Erotické scény nemali v tej dobe v našej kinematografii obdobu a aj moderný jazyk naivných herečiek či výstupy proti socialistickej morálke potvrdzujú, že éra 60. rokov bola naozaj uvoľnená.

Film je zavŕšením Uhrovej pomyselnej trilógie reagujúcej na udalosti 2. svetovej vojny (Organ), jej koniec (Panna zázračnica) i povojnové obdobie. Ludová balada o troch dcérach je situovaná do obdobia kolektivizácie v 50. rokoch. Otec Majda chce zanechať majetok synovi, preto svoje tri dcéry posiela do kláštora. Keď však v čase kolektivizácie o všetko príde, útočisko môže nájsť jedine u nich. Podľa tradícií ľudovej balady, pomocnú ruku podá otcovi tá najmladšia. Autori (Uher a Bednár) budujú drámu o fanatizme postupne od ironickej drobnokresby stretnutí kláštornej čaty s vedením štátneho majetku až po konfliktný stret dvoch nezlučiteľných ideológií.