Dokumentárny  film  o  výnimočnej  osobnosti  slovenskej kultúry zachytáva jej tvorivú i život-nú cestu. Milan Sládek stál na začiatku 60. rokov pri zrode modernej slovenskej pantomímy, jeho predstavenia  priniesli  novú  divadelnú  formu,  ovplyvnili mnohých jeho európskych kolegov. Po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-slovenska v roku 1968 emigroval do Nemecka, kde dodnes žije a pracuje. Film narába s boha-tým archívnym materiálom i výpoveďami umel-cových spolupracovníkov, vďaka čomu podáva komplexné svedectvo o osudoch celej generá-cie slovenských divadelníkov.

Tragikomický film o ľuďoch z periférie, ktorých režisér Dušan Hanák zobrazuje bez prikrášlenia, ale zato s veľkým porozumením. Aj preto – podobne ako jeho predchádzajúce diela 322 a Obrazy starého sveta – skončil v trezore, odkiaľ sa dostal až v roku 1988. Film Dušana Hanáka a Dušana Dušeka s presvedčivými  hereckými  výkonmi  českej  herečky  Ivy Janžurovej, Poliaka Romana Kłosowského a Srba Milana Jelića získal na MFF v Berlíne v roku 1989 prestížne ocenenie – Strieborného medveďa za najlepšiu réžiu.

Film o dospievaní, snívaní a prvej veľkej, ale zakázanej láske. V poetickom príbehu o vzťahu medzi dobrosrdečným, trochu naivným  poštárom Jakubom a krásnou Rómkou Jolankou na seba naráža nespútaný svet hravej fantázie a triezvy pragmatizmus  každodenného  života, ktorému musí  ružové  snívanie oboch hlavných hrdinov napokon predsa len ustúpiť. Dielo režiséra Dušana Hanáka a spisovateľa Dušana Dušeka, plné láskavého humoru, ocenila odborná kritika, ako aj široké publikum doma i v zahraničí.

Unikátní kombinace biografie a memoáru dokazuje, že ani kniha o životě a díle geniálního režiséra Davida Lynche nemůže být obyčejná. Vůbec poprvé odkrývá okolnosti zrodu jeho smělých filmových vizí a nabízí klíč k interpretaci kultovních děl, jako jsou Twin Peaks, Sloní muž, Mazací hlava, Lost Highway, Modrý samet nebo Mullholland Drive. Životopis napsala novinářka Kristine McKennová na základě více než stovky rozhovorů s Lynchovými přáteli, rodinnými příslušníky, bývalými manželkami, herci, agenty, hudebníky a dalšími spolupracovníky. Do textu však vstupuje sám Lynch svými upřímnými a často překvapivými komentáři, takže kniha pohltí nováčky i lynchovské fanatiky.

Pocta Majstrovi: Dokument zachytáva posledné veľké reštaurovanie oltára Majstra Pavla v Levoči Reštaurovanie oltára Majstra Pavla z Levoče v chráme sv. Jakuba v Levoči, ktorý patrí medzi najvzácnejšie svetové pamiatky, sa uskutočňuje iba raz za 60 rokov. Jedinečná príležitosť objaviť prípadné nové a neznáme fakty o oltári, spoznať pamiatku bližšie sa naskytla od roku 2010 do konca roku 2015, keď sa oltár reštauroval prvý raz od roku 1954. Hraný dokument mapuje najdôležitejšie etapy reštaurovania umeleckej pamiatky a prináša informácie o kultúrno-historickom kontexte, v ktorom vznikal a jestvuje. Po stopách Majstra Pavla: Majstra Pavla poznáme najmä vďaka oltáru v Levoči, no v mnohých smeroch je pre nás stále záhadou. V tomto cykle postupne spoznáme jeho diela, ktoré sú roztrúsené po celom Slovensku a aj po 500 rokoch sú zdrojom inšpirácie a úcty.

Čo všetko prežil muž, ktorý napísal piesne Biely kvet, Atlantída, Co bolí to přebolí, Múr našich lások, 22 dní, Nespáľme to krásne v nás, Denisa, S tebou je kríž, Katka, Prvá, Len s ňou, Možno sa ti zdá a ďalšie? Kto je Meky? A aký je? Meno Mira Žbierku, ktorému málokto povie inak ako Meky, poznajú vďaka jeho hitom všetci. Jeho skutočný život však pozná len málokto. Podobá sa skvelej piesni, má strhujúci príbeh, tempo, emócie aj prekvapenia. Energický filmový portrét Meky predstavuje populárneho speváka otvorene, úprimne, z tesnej blízkosti, v nečakaných súvislostiach a s humorom. Film rozpráva o úplnej oddanosti hudbe, o viere vo vlastnú cestu, ktorá bola často iná, než mu všetci odporúčali. O tom, ako sa dajú s eleganciou prekonávať veľké spoločenské revolúcie i životné zvraty.

Konferencia sa zamerala na prieskum rôzne podmienených  - historicky, teritoriálne, autorsky - spojení resp. kontrapunktov obrazovej a zvukovej zložky filmového rozprávania. Autori štúdií: Peter Michalovič, Katarína Mišíková, Petr MAreš, Romana Javorčeková, Juraj Oniščenko, Martin Ciel, Luboš Ptáček, Milan Cyroň, Karel Mohyla, Zuzana Nemčíková, Josef Rauvolf, Marian Zervan, Josef Fulka,Tomáš Glanc, Monika Mitášová, Klára Feikusová, Jana Bébarová, Martin Boszorád, Jana Jedličková, Juraj Malíček, Lea Mohylová, Tomáš Kičina, Lena Králiková Hashimoto, Francois Jost.

Jak vnímáme prostředí města a jeho periferie? Můžeme je číst jako kompozici hmot onálepkovanou množstvím textových a obrazových sdělení? Podoba města je zrcadlem úrovně kultury. Lidé čtou a interpretují město na základě textu vytvořeného soukromým sektorem a státem. Co nám urbánní veřejný prostor chce říct? Autorská kniha reaguje na to, jaké vizuální strategie jsou ve veřejném prostoru uplatňovány se záměrem postupného upevňování represivního systému kontroly a za účelem přeměny návštěvníka v zákazníka.