Továreň Barrandov Petra Szczepanika (s podtitulom Svet filmárov a politická moc 1945-1970) sa nezaoberá len výnimočnými hercami a režisérmi, ale celým "svetom filmu", jeho organizáciou práce, vnútorným sociálnym životom, nepísanými pravidlami a konfliktami s politickou mocou. Ako filmári premýšľali a tvorili v dobách, kedy si štát uzurpoval úlohu monopolného filmového výrobcu a Komunistická strana rozhodovala o kultúrnej hodnote filmov aj kariérach ich tvorcov? Ako reagovali na nápad aparátnikov urobiť z filmových štúdií továreň, ktorá bude vyrábať podľa rovnakých plánov a noriem ako ťažný priemysel?

Sledovanie naratívnej filmovej fikcie predstavuje viacvrstevnú činnosť poznávania a precizovania už poznaného. Kniha Kataríny Mišíkovej je určená čitateľom, ktorí chcú nahliadnuť za oblasť fascinácie filmovými príbehmi, objasňuje Problémy sugestívneho pôsobenie filmovej fikcie v priesečníku mnohých odborov ľudského poznania. Čerpá z kognitívnych vied a zároveň sa prostredníctvom neoformalistickej vetvy filmovej teórie vracia ku klasickým koncepciám naratologického formalizmu a štrukturalizmu. Prvá časť knihy vymedzuje kontext kognitívnej filmovej teórie. Druhá analyzuje percepčné, kognitívne a emocionálne procesy, ktoré tvoria základ naratívneho (po)rozumenia. Tretia časť ponúka prípadovú Štúdiu jednej naratologickej koncepcie - poetiky narácie Davida Bordwella. Potom na príklade analýzy jedného filmu predstavuje analytické možnosti neoformalistického prístupu k filmovej narácii.

Základné dielo teórie strihovej skladby, v ktorom Jan Kučera tvorivým spôsobom rozvíja dedičstvo slovenského štrukturalizmu v aplikácii na filmovú gramatiku a syntax montáže. Ideálne literatúra pre odborníkov i laikov umožňujúci plné pochopenie praktických tvorivých postupov pri vytváraní významu a zmyslu audiovizuálneho oznámenia. Hoci kniha prvýkrát vyšla už v 60. rokoch, stále sa jedná o hlavne literatúru pre osvojenie praktických postupov strihovej skladby. Obsahuje navyše rad všeobecnejších úvah z oblasti estetiky, filozofie a psychológie vnímania.

Kniha slovenského režiséra dokumentárnych filmov, Rudolfa Ferka, prináša súbor príhod a zážitkov, ktoré sa udiali pri nakrúcaní toho ktorého filmu, ktoré zažili ľudia za slovenskými kamerami. Pri nakrúcaní sa vždy udialo niečo, čo stálo za zápis do kroniky, ibaže takýto zápis neexistuje, nevedno, či okrem ústneho podania sa mu dostalo aj podoby trvalejšej, zvukovej, knižnej, či inej. Táto kniha je pokusom o vyplnenie tohto vákua. Doplnené čiernobielymi fotografiami.

Kniha je jeden z výstupov rovnomenného projektu, ktorého cieľom bolo porozumieť podobám, ktorým nadobúdala filmová kultúra v sociálno-kultúrnom prostredí Brna čoby druhého najväčšieho mesta medzivojnového Československa i Protektorátu Čechy a Morava - mesta so špecifickými kultúrnymi väzbami na Viedeň a nemenej špecifickým miešaním českého, nemeckého a židovského živlu. K online databáze filmových programov a rozhovorov s pamätníkmi teda pribúdajú už konkrétne, na týchto dátach založené analýzy rôznych aspektov brnenskej filmovej kultúry. Filmové Brno sa pripája k výskumom spätým s prúdom tzv. Novej histórie kinematografie a zaoberá sa primárne sociálnymi významami kinematografickej inštitúcie. Jednotlivé štúdie tak popri vlastných dejinách brnenských kín a čiastkových aspektov ich prevádzky študujú napríklad špecifiká návštevy kina deťmi či robotníckym obyvateľstvom a zhodnocujú popularitu rôznych filmových žánrov či hviezd ako Shirley Templeová, Marika Rökková, Zarah Leanderová a ďalších.

Autori pripravili osobný, spomienkovo ladený pohľad na svoje profesionálne začiatky a cestu k literatúre a filmu. Rozbor tvorby a skúseností je súčasne pozvaním do vlastnej dielne, dôverným metodickým návodom pre budúcich filmových profesionálov ako písať. Písať prózu, ale predovšetkým dramatický text - od nápadu, cez námet, treatment, filmovú poviedku po literárny scenár. Ukazujú kde sa skrývajú nástrahy a problémy, ako si s nimi poradiť a najmä ako hľadať vlastné riešenia.

Marcové číslo Film.sk je tak trochu „rozkročené“ medzi súčasnosťou a históriou. Aktuálne nás príjemne zamestnáva správa o úspechoch slovenskej kinematografie na februárovom Berlinale, kde sa v hlavnom programe uviedli filmy Piata loď (r. I. Grófová), Cez kosti mŕtvych (r. A. Holland) a Masaryk (r. J. Ševčík) a prvé dva napokon aj získali ocenenia. K berlínskemu festivalu sa vraciame v rubrike Ohlasy, o Piatej lodi a Masarykovi sa podrobnejšie venujeme aj v rubrike Novinky – oba tituly sa totiž v marci dostávajú do slovenskej kinodistribúcie. Nových domácich filmov v kinách je však oveľa viac, až prekvapivo veľa – ďalšími sú Baba z ľadu (r. B. Sláma), Diera v hlave  (r. R. Kirchhoff), Únos (r. M. Čengel Solčanská), Obchádzka na ceste k dokonalej ilúzii (r. R. Fiľo) a stredometrážny dokument Život v oblakoch (r. E. Baláž).

Témou Vlny 69 je Krajina::Slovensko:Umenie

Meditácia v lietadle DC 3 / Michal Habaj
Návrat krabice / Filip Gordi
Rarity v retrospektíve L / Julo Fujak
Mythoman / Maroš Hečko
Šestnásť strán / Peter Macsovszky
Ahoj, umrel teda niekto? / Mária Modrovich
Divadelná Nitra 2016 / Diana Laciaková
Bajza a spol. (rozhovor s Evou Maliti Fraňovou) / Ján Šimko
Naše osvietené storočie alebo „Cherchez la femme“ / DV Eva Maliti Fraňová

Monografia Film a politika (Ideológia a propaganda v slovenskom filme 1939 – 1989) Martina Ciela skúma, ako a akými spôsobmi sa politika prejavovala v rôznych abnormálnych, neštandardných politicko-spoločenských situáciách a režimoch, ktoré existovali na Slovensku v rokoch 1939 až 1989. Akým spôsobom propaganda politickú ideológiu verbalizovala či zobrazovala, pričom propaganda je tu chápaná ako skrytá manipulácia s významami, symbolmi alebo emóciami s účelom ovplyvniť adresáta a vyvolať konkrétne predstavy a asociácie smerujúce k súhlasu s ideologickým zámerom.