Anotácia
Príbeh o vplyve miznúcej vody na vznik hornín a spomienka na starých rodičov režisérky, ktorí zomreli počas pandémie. Vo filme Pauly Ďurinovej sa mieša emocionálne a environmentálne, pričom nás berie na cestu ťažkou matériou formovanou procesmi smútku. Objavuje sa päť fáz, niekedy aj viac, ale neexistuje žiadny vzorec, žiadny návod. Spomienky nie sú liečivé, pretože poukazujú na minulosť. Film Lapilli, ktorý funguje ako krajinná štúdia aj ako hlboko osobné vyrovnanie, ponúka jedinečnú perspektívu plnú empatie k nerastom a životu, ktorý už nie je.