Anotácia
Predstava, že existuje nestranná metóda, ktorá generuje „pravdu“ na úrovni faktov a dôkazov, môže pôsobiť upokojujúco a sprevádza dialóg vedy a filozofie minimálne posledných niekoľko storočí. Práca s pachovou stopou – neviditeľným súborom stôp prítomnosti človeka na danom mieste, ktorý dokáže „nestranný“ pes prečítať – na prvý pohľad dáva túto nádej. Samotná metóda bola vynájdená Sovietmi, rozpracovaná východonemeckou tajnou políciou a hojne využívaná proti disidentom aj ako súčasť psychického nátlaku na priznanie sa napr. k výlepu zakázaných plagátov či účasti na nepovolených demonštráciách. Počas 80. rokov sa stala súčasťou policajnej praxe. Metóda využíva nespornú citlivosť a rozlišovacie schopnosti psov identifikovať určité látky v stopovom množstve a v mnohých prípadoch má svoju relevanciu. Problém nastáva, keď ju česká justícia a policajný aparát nekriticky prevzali do praxe polistopadového výkonu spravodlivosti a bola povýšená na úroveň kľúčového dôkazu. Inými slovami, ak je pachová stopa podozrivého označená ako pozitívna, stačí to na odsúdenie bez ďalších, alebo aj napriek ďalším dôkazom. Film sleduje príbehy justičných omylov alebo ľudí, ktorí sedia vo väzení s dlhými trestami a usilujú sa o obnovu procesu. Prečo sú Česká republika a Rusko štáty, kde vás môže pes poslať do väzenia? Prečo neexistujú prípady znovu otvorených pochybných rozsudkov, aj keď o metóde pachovej stopy dôvodne pochybujú vedecké kapacity? Ako je možné, že je Česká republika globálnym premiantom v počte vyriešených vrážd a ďaleko predbieha aj vyspelé západné krajiny?