Film Jánošík 21 budú naživo sprevádzať David Kollar a jazzový trubkár Erik Truffaz
30. augusta 2021
PDF

Prvý slovenský dlhometrážny hraný film Jánošík (1921) Jaroslava Siakeľa tento rok zažíva renesanciu. Pri príležitosti tohtoročnej storočnice slovenskej kinematografie ho diváci môžu vidieť na špeciálnych projekciách po celom Slovensku. Výnimočnú pozornosť si zaslúži projekcia filmu v Kine Lumière, kde budú nemého Jánošíka hudobne sprevádzať slovenský hudobník a gitarista David Kollar, svetoznámy trubkár Erik Truffaz a hudobný producent Tomáš Mutina. Podujatie sa uskutoční v utorok 7. septembra o 20.30 hod., prvých 50 vstupeniek je v predaji za zvýhodnenú cenu.


TS / 30. august 2021

Prvý slovenský dlhometrážny hraný film Jánošík vznikol v slovensko-americkej spoločnosti „Tatra“ Film Corporation v réžii Jaroslava Siakeľa v roku 1921. Od jeho premiéry, ktorá sa konala 1. decembra 1921 v Atlantic Theatre v Chicagu, odvodzujeme tohtoročnú storočnicu slovenskej kinematografie. Dodnes sa zachovala len americká verzia filmu, ktorú v roku 1975 zrekonštruoval filmový historik Ivan Rumanovský. Vtedy bol nemý Jánošík po prvýkrát ozvučený hudobným skladateľom Jozefom Malovcom.

Tento rok pri príležitosti storočnice filmu vzniklo viacero nových hudobných sprievodov, autorom jedného z nich je gitarista a skladateľ David Kollar, ktorý svoju hudobnú verziu Jánošíka po prvýkrát prezentoval na tohtoročnom MFF Art Film Fest Košice. V bratislavskom Kine Lumière je pre divákov pripravená jedinečná projekcia filmu, kde s ním naživo vystúpia parížsky jazzový trubkár Erik Truffaz a hudobný producent a prieskumník Tomáš Mutina.

„Keď som prijal ponuku skomponovať novú hudbu k filmu, vedel som, že sa musím vysporiadať nielen s príbehom predvádzaným filmovými obrazmi, ale aj s predchádzajúcim hudobným sprievodom,“ vysvetľuje Kollar svoj prístup k tvorbe hudby k filmu Jánošík. „Od začiatku som vedel, že sa nemôžem vydať cestou prvoplánového využívania ľudovej hudby, fujár či gájd, pretože po tejto ceste by som sa dostal do slepej uličky. Na film sa pozerám očami súčasníka, to znamená, že ho vnímam cez prizmu filmov, ktoré som videl, páčia sa mi a väčšina z nich bola nakrútená po roku 1921.“ 

Kollarova hudba vychádza z filmového obrazu, jeho prístup je intuitívny, čo znamená, že s obrazom nezápasí, ale pokúša sa kráčať vedľa neho. Využíva napríklad fragmenty Cikkerovej alebo Zeljenkovej hudby a dopĺňa ich vlastnou hudbou a rôznymi