Matej Sotník je etablovaný slovenský producent, ktorého produkčná spoločnosť guča films má za sebou už mnoho úspechov. Sekcie Berlinale Forum sa účastnil už v roku 2023 s projektom Poznámky z Eremocénu a tento rok sa do tejto sekcie prebojovala jeho koprodukčná snímka Keby sa holuby premenili na zlato. S českou produkčnou spoločnosťou CLAW, ktorú zastupujú Klára Mamojková a Wanda Kaprálová, majú za sebou už pár spoločných premiér: Action Item (r. Paula Ďurinová, 2025, Proxima Competition IFF Karlovy Vary, International Competition FIDMarseille) a čerstvú premiéru krátkej rapovej rozprávky Orla (r. Marie Lukáčová, 2026) v súťaži Tiger Short Competition na IFF Rotterdam.
Keby sa holuby premenili na zlato je veľmi silnou osobnou výpoveďou. V akom štádiu si sa ako koproducent k projektu pridal? Ako dlho film vznikal?
Do celovečerného debutu Pepy Lubojacki sme vstúpili v roku 2021. V ďalšom roku bol projekt podporený Audiovizuálnym fondom. Vývoj a produkcia trvali dokopy približne sedem rokov. Dĺžka vzniku bola daná aj tým, že išlo od počiatku o veľmi delikátny projekt, v ktorom Pepa Lubojacki nielen emocionálne prenikavým spôsobom rozpráva veľmi osobný príbeh, no pre toto rozprávanie bolo potrebné aj vynájsť špecifický filmový jazyk. Tešíme sa, že slovenským príspevkom do tohto diela je hudba a zvukový dizajn Adama Mateja ako aj dramaturgia Viery Čákanyovej.
Film je psychologickou sondou do tém úzkosti, strachu, lásky, sebalásky a ukazuje cestu osobného vývoja režisérky. Pre tieto účely využíva aj „know-how“ okienka vysvetľujúce fungovanie psyché, ako aj experimentálne prvky vrátane práce s AI či hovoriaceho holuba. Boli tieto vrstvy súčasťou projektu od začiatku, alebo vznikali postupne počas vývoja filmu?
Veľká časť filmu bola nakrútená na iPhone, čo Pepe Lubojacki umožnilo dostať sa veľmi blízko k protagonistom, ich okoliu a do intímnych rodinných situácií. Zo stoviek hodín nakrúteného materiálu bolo potrebné vybrať a postaviť formu, ktorá dokáže sama priniesť nový uhol pohľadu. Nové možnosti rozprávania skrz zapojenie AI a formálne invenčných postupov tak bolo objavené až počas strihu. Montáž, za ktorou stojí najmä Pepa, bola výzvou, aby nielen vzniklo spoločensky dôležité dielo, ale aj formálne priam transgresívny tvar. Pepa svojím debutom vstupuje do európskej audiovízie ako veľmi singulárny autorský hlas nášho regiónu.
Snímka nie je priamou kritikou sociálneho systému, ale poukazuje na priame dopady jeho nefunkčnosti v životoch ľudí. V istom momente protagonista sám povie, že by na liečenie šiel, ale vie, že by to nemalo žiadny efekt, lebo hneď ako by odtiaľ odišiel, by znovu závislosti prepadol. Nie je táto nedôvera v (objektívne zle) nastavený systém primárny problém?
Viac ako kritikou systému chce byť film skôr empatickou snahou o pochopenie konkrétnych ľudských situácií. Otvára otázku, ako možno podporu nastaviť citlivejšie a dlhodobejšie. Chceme, aby divák vnímal závislosť ako komplexný problém, ktorý sa nedá vyriešiť jedným zásahom alebo jednoduchým riešením, ale dlhodobým podporovaním vzájomnej empatie a uvedomenia, že každý človek so závislosťou alebo bez domova má veľa ďalších kvalít a hodnôt, kvôli ktorým je hodný rešpektu a našej pozornosti.
Ďaľší presah filmu je, že poukazuje na veľmi pekný a rešpektujúci vzťah súrodencov, ich spolunáležitosť a lásku, i v extrémne náročnej situácii. Bola aj táto výpoveď zámerom?
Vzťah súrodencov je vo filme organickou súčasťou rozprávania. Film ukazuje, že aj v extrémnych životných podmienkach môže existovať rešpekt, blízkosť a starostlivosť, ktoré nie sú samozrejmosťou ani v stabilných pomeroch. Tento rozmer vznikol autenticky zo situácií, ktoré Pepa dlhodobo zaznamenávala, a práve preto film dokáže fungovať veľmi taktilne. Zamýšľa sa aj nad tým ako k našim najbližším so závislosťou pristupovať tak, aby cítili našu lásku a podporu, no zároveň aby sme si vedeli nastaviť vlastné hranice, pretože to je veľmi náročný proces.
Tím českej produkčnej spoločnosti CLAW tvoria dve Slovenky a producentsky ste tak celkovo veľmi mladý slovenský tím – môžeme sa tešiť na viac koprodukcií medzi CLAW a guča films?
S talentovanými producentkami Klárou Mamojkovou a Wandou Kaprálovou sme nielen biznisoví partneri, ale najmä dlhoroční priatelia. Naša spolupráca je tak prepojením profesionálov a blízkych ľudí, čo považujem za niečo veľmi hodnotné. Po rokoch práce sa naše spoločné filmy začínajú tešiť premiéram na áčkových festivaloch. Spolu s CLAW films nás v najbližšom roku čakajú svetové premiéry ďalších dvoch spoločných filmov: slovensko-česko-belgicko-francúzsko-juhoafrickej koprodukcie Svet stien režisérky Lucie Kašovej, kde je na palube aj ARTE GEIE, a v Kanade nakrútený debut Lumíra Košaře a Davida Ticháčka Zlodeji popola, ktoré sú momentálne v postprodukcii. Všetky zmienené filmy boli podporené ako slovenským Audiovizuálnym fondom, tak českým Státním fondem audiovize.
Rozhovor viedla Veronika Krejčová (Národné kinematografické centrum SFÚ).
Keby sa holuby premenili na zlato
Berlinale Forum
Projekcie:
13. február | 13.00 | Zoo Palast 2 (svetová premiéra)
14. február | 18.30 | Cubix 8
21. február | 14.30 | Cinema Paris
22. február | 10.30 | Cubix 8
