Milan Lasica bol ako herec najradšej v divadle s obecenstvom, no ako divák bol milovníkom filmu
21. júla 2021
PDF

Herec, divadelný režisér, scenárista, textár a humorista Milan Lasica bol významnou osobnosťou slovenskej kultúry. Ako herec mal radšej divadlo, no ako divák vyhľadával filmy. Napriek tomu má na konte viac ako stodvadsaťdva filmových a televíznych hereckých úloh. V jednej z nich si ho diváci budú môcť pripomenúť na plátne už od štvrtka 29. júla 2021. Premiéru bude mať digitálne reštaurovaný film Utekajme, už ide! (1986) režiséra Dušana Rapoša zo zbierok Slovenského filmového ústavu (SFÚ). Milan Lasica zomrel 18. júla 2021 v Bratislave.


TS / 21. júl 2021

„Fanúšikom filmového umenia som od útleho detstva. Chodieval som ešte do niekdajšieho kina Liga v pasáži na Dunajskej ulici. Keďže to bolo po vojne, hovorili sme, že chodíme na bojové filmy. Pozeral som aj grotesky v kine Čas, počas vyučovania, musím povedať, a očarilo ma to. Odvtedy film ako divák stále viac a viac vyhľadávam,“ spomínal vlani pri príležitosti svojich 80. narodenín v mesačníku o filmovom dianí na Slovensku Film.sk. Ako diváka ho film bavil viac ako divadlo. „Oproti filmu sa mi zdá divadlo nudnejšie, pravda, nechcem to generalizovať. Vo filme sa toho viac deje, keďže je tam viac možností. Ale ako herec mám divadlo, samozrejme, radšej ako filmovanie, pretože pre herca je nakrúcanie len čas čakania. A predovšetkým je to práca bez prítomnosti obecenstva, ktoré je pre mňa podstatné,“ hovoril. Úplne najradšej mal filmy Woodyho Allena. Mal rád aj špionážne filmy i niektoré filmy Michelangela Antonioniho a väčšinu diel Federica Felliniho.

Milan Lasica sa narodil 3. februára 1940 vo Zvolene. Vyštudoval dramaturgiu a filmovú vedu na VŠMU v Bratislave a už počas štúdia začal vystupovať v Tatre Revue. V rokoch 1964 až 1967 pracoval ako dramaturg Československej televízie, v rokoch 1967 až 1970 bol členom Divadla na korze v Bratislave, v rokoch 1970 až 1972 divadla Večerní Brno, 1972 až 1978 spevohry Novej scény v Bratislave a od roku 1978 členom činohry Novej scény v Bratislave. Od roku 1982 bol umeleckým šéfom Štúdia S (od roku 1999 Štúdia L+S).

Vo filme debutoval v dramatickom príbehu z prostredia mladých hercov Vždy možno začať (1961), kde účinkoval spolu s Júliusom Satinským. Režisér filmu Ján Lacko ich objavil v Tatra Revue a ponúkol im aj účinkovanie v svojom ďalšom filme Výlet po Dunaji (1962). V 60. rokoch minulého storočia Lasica účinkoval aj vo filmoch Senzi mama (1964) Vladislava Pavloviča, Nylonový mesiac (1965) Eduarda Grečnera, no po nástupe normalizácie, keď mali ako dvojica vynútenú prestávku, si na väčšie úlohy obaja museli počkať až na koniec 70. rokov, keď ich ako Milana a Jula obsadil Radim Cvrček do filmu pre deti Nekonečná – nevystupovať (1978).

„Milan Lasica bol mužom mnohých profesií a talentov. Hoci neštudoval herectvo, bol výborným divadelným, televíznym i filmovým hercom. Škoda, že kvôli zákazom spolu s Júliusom Satinským nedostali veľa možností objaviť sa na filmovom plátne. Ba dokonca ani písať pre film. Takým prípadom bol Pacho, hybský zbojník režiséra Martina Ťapáka z roku 1975, kde boli autormi dialógov a dozvedeli sme sa to až po mnohých desaťročiach z bonusov na DVD nosiči,“ hodnotí postavenie Lasicu v kinematografii Miro Ulman, dramaturg programovej rady Kina