Ivan Ostrochovský je úspešný slovenský režisér a producent, ktorého netreba veľmi predstavovať. Hovoria za neho jeho filmy ako Koza (2015), Služobníci (2020), Svetloplachosť (2023) či mnohé producentské úspechy napr.: Cenzorka (2021), Nepela (2025), Zbormajster (2025) a iné. Tento rok na festivale v Karlových Varoch (3. – 11. júl 2026) uvedie 3 nové filmy. Dva ako režisér: Prameň, Igor a potom a jeden ako producent: 33 krokov.
Uviesť v jeden rok na medzinárodnom festivale naraz tri filmy, z toho dva autorské, je skutočne výnimočný počin. Nebudem sa ťa samozrejme pýtať na premiéru ktorého z nich sa tešíš najviac (predpokladám, že ku každému z nich máš inú väzbu), no ako ich uvedenie vnímaš?
V podstate uvedenie troch filmov vnímam ako chybu. (smiech) Myslím, že by bolo rozumnejšie uviesť každý rok jeden film. Každý z týchto troch filmov je dôležitý z iného dôvodu. 33 krokov znamená začiatok filmárskej cesty pre Šimona a Annu Domčekovcov. Igor a potom zobrazuje, takpovediac, koniec filmárskej kariéry kameramana Igora Luthera a Prameň je moja prvá návšteva Hlavnej súťaže z postu režiséra.
Dráma Prameň otvára nevyriešenú kapitolu československých dejín, keď o možnosti mať deti rozhodoval štát. Kedy, ako a prečo vznikol námet na tento film?
Inšpiráciou bol kedysi dávno rozhovor s mojou mamou o fungovaní interupčných komisií práve v období normalizácie. Keď sme si so scenáristom Marekom Leščákom rešeršovali činnosť komisií, narazili sme na tému sterilizácií rómskych žien.
Jedná sa o niekoľkoročný projekt. Už v roku 2021 ste sa s ním zúčastnili koprodukčného trhu na festivale Berlinale, a potom Les Arcs Works in Progress v roku 2024 – ako tieto platformy projektu pomohli?
Samozrejme, že ho zmenili. Na to v podstate sú tie platformy vymyslené, aby ste si v priebehu realizácie filmu otestovali jeho životaschopnosť a podľa potreby ho upravovali. Pre nás je dôležité si priebežne testovať, či je film zrozumiteľný aj pre filmových profesionálov z iného kultúrneho kontextu.
Film Igor a potom mal pôvodne režírovať excelentný slovenský filmár Igor Luther a niesol názov Autoportrét. Žiadosť o podporu ste podali už v roku 2019. V roku 2020 žiaľ pán Luther zomrel. To, že sa, i napriek týmto okolnostiam, budeme môcť dnes pozrieť na výsledný materiál tohto úsilia, značí, že si boli presvedčený o tom, že tento projekt musí existovať. Po nešťastných udalostiach si prevzal jeho réžiu, aby uzrel svetlo sveta. Aký bol vývoj, kým ste sa dopracovali sem?
Igor a potom pojednáva o posledných rokoch života kameramana Igora Luthera, ktorý je asi najúspešnejším slovenským filmárom. Spolupracoval s Andrejom Wajdom, Michaelom Hanekem, Volkerom Schlöndorffom a tak ďalej, takže pochybnosti o tom, či by film o Igorovi mal existovať, som nemal. Mal som v niečom uľahčenú prácu, pretože Martin Šulík (v rámci série o československej novej vlne) vytvoril profil Igorovej tvorby, takže ja som sa už mohol sústrediť skôr na Igorove, dajme tomu, zvláštnosti. Od začiatku som vedel, že Igor sám film nenatočí, keďže za dva roky realizácie natočil iba jeden jediný záber, ktorým film končí. V tom sme si s Igorom podobní. Mne trvalo ďalších šesť rokov, kým som film dokončil.
Triler 33 krokov, ktorého si producentom (prod. escadra), sleduje príbeh Róma Milana, ktorého ako osemnásťročného brutálne napadli neonacisti. Je fakt, že film uvádzate teraz, spôsobom ako poukázať na to, že táto téma je v našej spoločnosti stále aktuálna? Momentálne žiaľ možno aj viac (ako už dávno nie)?
V prvom rade musím podotknúť, že príbeh sa odohráva v Břeclavi, takže skôr reflektuje stav spoločnosti na Morave. Skôr ma ale zaujalo, ako sa Šimon pokúša túto tému inovatívne, až v nejakom ohľade experimentálne, spracovať.
Keď vlna okolo týchto filmov pominie, aké ďalšie projekty máš v súčasnosti rozpracované? Na čo sa môžeme do budúcna tešiť?
Najbližšie asi budem pracovať na filme o náhradnom materstve s Evou Mores. Potom píšeme film o Late Brandísovej, ktorá, ako jediná žena, vyhrala Veľkú pardubickú. Chcel by som urobiť v USA remake filmu Prameň medzi domorodými Američanmi a s Martinom Šmokom píšeme špionážny film z obdobia studenej vojny. S Igorom Englerom chceme produkovať kriminálny triler v USA, takže tak možno o päť, šesť rokov budem mať niečo z toho hotové.
Rozhovor viedla Veronika Krejčová (Národné kinematografické centrum SFÚ).
Prameň
Hlavní soutěž
Projekcie:
