Publikácia Poznámky ponúka netradičný prienik do kritického myslenia Pavla Branka
12. mája 2022
PDF

Pavel Branko bol jednou z najvýraznejších osobností slovenskej filmovej kritiky a publicistiky, teoretikom dokumentárneho filmu i prekladateľom a veľkým ctiteľom slovenského jazyka. Svoju prácu robil s vášňou a zároveň veľmi dôkladne a systematicky. Svedčí o tom aj publikácia nazvaná Poznámky, ktorá prináša reprezentatívnu vzorku poznámkových lístkov z Brankovej súkromnej kartotéky. Netradičná kniha z pozostalosti vyšla v knižnej edícii filmologického časopisu Kino-Ikon – Cinestézia a je prienikom do myslenia muža, ktorý bol najdlhšie aktívnym slovenským filmovým kritikom.


TS / 12. máj 2022

Publikácia vychádza pri príležitosti nedožitých stých narodenín Pavla Branka (1921 – 2020). „Rozhodli sme sa pripomenúť jeho ´cinestetické´ myslenie o filme, televízii, divadle, rozhlase a literatúre výberom reprezentatívnej vzorky 100 poznámkových lístkov z jeho súkromnej kartotéky,“ hovorí Martin Kaňuch, šéfredaktor filmologického časopisu Kino-Ikon a redaktor publikácie, ktorý s Brankom počas jeho života spolupracoval. „Svoju kartotéku rozvíjal ako otvorený, pedantne usporiadaný, neustále doplňovaný a korigovaný, plus odkazmi prepojený systém rukou alebo strojom písaných lístkov rôznej veľkosti o vybraných umeleckých dielach slovenských i svetových režisérov, dramatikov, spisovateľov.“

Publikáciu otvára rozsiahly úvod, ktorý rekapituluje životnú dráhu Pavla Branka, konkretizuje jeho miesta pôsobenia a deklaruje vplyv normalizačných zákazov i slobodných období na jeho prácu i osobné rozhodnutia. V nadväznosti na jeho životnú púť text osvetľuje aj charakter Brankovej kartotéky a zdôrazňuje jej dôležitosť počas rôznych období jeho tvorivej činnosti.

„Brankova unikátne štruktúrovaná a poprepájaná kartotéka, o ktorú sa opieral počas svojej viac ako sedemdesiatročnej dráhy kritika, je v prvom rade svedectvom o jeho prístupe k práci. Vypovedá o jeho poctivosti a sile zaujatosti, o zvedavosti a pestovaní rozhľadu. Pomáhala mu jasne sa vymedzovať voči nepodloženosti, nepresnosti, ľahkovážnosti, impresívnosti písania,“ približuje v úvode knihy Kaňuch. „Minimálne v kontexte slovenskej filmovej kultúry predstavuje jedinečne zachované a konzistentné univerzum kritických postojov i sebareflexií, ktoré sa dotýkali nielen samotných diel, ale aj rôznych období vývoja/úpadku spoločnosti, v ktorej vznikali.“ Hoci Branko začal s písaním krátkych poznámok, odkazov na texty a zberom základných údajov o filmoch a režiséroch už koncom päťdesiatych rokov, koncepcia kartotéky i podoba kartotečného lístka sa podľa Kaňucha začali výraznejšie konštituovať až po okupácii Československa v roku 1968 a počas normalizácie.