Rozhovor s režisérkou Ivetou Grófovou o filme Ema a smrtihlav v Hlavnej súťaži KVIFF 2024

Rozhovor s režisérkou Ivetou Grófovou o filme Ema a smrtihlav v Hlavnej súťaži KVIFF 2024
21. júna 2024

Iveta Grófová je režisérka, scenáristka a producentka. Jej debut Až do mesta Aš (2012) mal svetovú premiéru na MFF Karlove Vary ako otvárací film sekcie Z Východu na Západ. Piata loď (2017), podľa rovnomennej knihy Moniky Kompaníkovej, získala ocenenie Krištáľový medveď za najlepší film sekcie Generation Kplus na MFF Berlín. Dráma z obdobia vojnového Slovenského štátu Ema a smrtihlav (2024), nakrútená podľa novely Petra Krištúfka, v produkcii Zuzany Mistríkovej (PubRes) sa predstaví vo svetovej premiére v Hlavnej súťaži na MFF Karlovy Vary 2024.

40. roky, Slovenský štát. Príbeh Mariky, ktorá ukrýva židovského chlapca na slovensko-maďarskom pohraničí. Prečo ste si vybrala práve túto tému? Práve toto obdobie? 
Táto téma si vybrala mňa. Vstúpila som do rozpracovaného autorského projektu spisovateľa, scenáristu a režiséra Petra Krištúfka. Po jeho celovečernom debute Viditeľný svet (2011) malo ísť o jeho druhý celovečerný film. Ponuka producentky filmu Zuzany Mistríkovej nadviazať na Petrovu prácu ma zastihla uprostred rozmýšľania o vlastnom novom filmovom projekte. Petrov scenár som si však prečítala a nevedela som ho pustiť z hlavy. Viedli sme s producentkou debaty o tom, ako sa postaviť k Petrovej predstave o filme, do akej miery jej zostať verní a do akej miery môžem látku spracovať svojim pohľadom. Túto otázku sme položili aj Katke Krištúfkovej, Petrovej manželke. Keď ma obidve ubezpečili, že môjmu autorskému prístupu dôverujú, rozhodla som sa film realizovať.

V anotácii filmu sa uvádza: „Slovensko patrí Slovákom, vzájomná nenávisť sa stupňuje, silnie nacionalizmus, doba nepraje žiadnym menšinám.” Tušila ste v čase, keď ste sa rozhodla túto tému rozpracovať, že bude v čase premiéry takto aktuálna? Vedia sa, podľa vás, ľudia z histórie poučiť?
Do projektu som sa ponorila asi pred piatimi rokmi, dôsledne som si preštudovala napríklad situačné hlásenia Hlinkovej Gardy z Podunajských Biskupíc, kde sa film odohráva. Mala som nahrávky pamätníkov, čítala som si dobovú tlač, venovala som sa aj miestnym dialektom. Cítila som veľkú zodpovednosť za spracovanie tohto, pre Slovákov citlivého, obdobia. Chcela som sa napojiť na dobu cez optiku ľudí, akú mohli mať vtedy, nie akú máme na to dnes. A počas toho sa mi neustále vynárali silné paralely so súčasnosťou. Ako sa dnes k sebe správame, aké sú naše postoje a životné stratégie napríklad keď prišiel covid, potom vojna na Ukrajine, a celkovo aká je naša politika. Sme to stále my, takí istí ako sme boli vtedy, rovnako ľahko manipulovateľní, plní frustrácie a strachu.

Film Ema a smrtihlav rozpráva o vrtkavých hraniciach medzi ľudskosťou a ochranou vlastného života tam, kde jedno vylučuje to druhé. Máte rada rozpory? 
Rozpory vidím vo všetkom. Rada sa pozerám na veci z rôznych strán, skúmam, polemizujem, pripúšťam dilemy a ambivalentné významy. S týmto prístupom sa cítim akosi úprimnejšie, paradoxne bližšie k podstate.

Pracujete už na ďalšom projekte? 
Mám rozpracovanú mysterióznu drámu zo súčasnosti s pracovným názvom Reborn. Je to príbeh evanjelickej farárky, ktorá takmer stratila vieru a príbeh racionálneho Martina, ktorý takmer prišiel o rozum. Hľadajú spôsob, ako nanovo začať žiť v tejto dobe a v tejto krajine. Na projekte spolupracujem so scenáristom Marekom Leščákom a kameramankou Denisou Buranovou. Vývoj projektu podporil Audivozuálny fond.

***

Hlavná súťaž
Nešpecializovaná medzinárodná súťaž celovečerných hraných a dokumentárnych filmov uvedených v svetovej alebo v medzinárodnej premiére.