Katarína Gramatová sa minulý rok dostala do top desiatky Future Frames: Generation NEXT of European Cinema – programu, ktorý organizuje European Film Promotion a MFF Karlove Vary, v rámci ktorého uviedla svoj absolventský krátky film Dom Strom (rozhovor tu). Krátko na to dokončila svoj celovečerný režisérsky debut Hore je nebo, v doline som ja, ktorý mal premiéru na jeseň 2024 na MFF v Tokiu a teraz prichádza v európskej premiére do Karlových Varov (4. – 12. 7. 2025).
Bola pre teba účasť v programe Future Frames prínosom? V čom najviac?
Keďže aj tento rok idem s filmom do Karlových Varov a čaká ma množstvo rozhovorov, Future Frames mi veľmi pomohlo. Bol to skvelý tréning – mali sme výborné masterclassy o pitchingu aj réžii. Ako strihačka som nebola zvyknutá takto vystupovať, ale tam som pochopila, že režisérka to musí zvládnuť. Snáď už tento rok nebudem tá, čo sa pred otázkami najradšej schováva.
Z predošlého rozhovoru s tebou už vieme, že materiál na scenár si zbierala v hladovej doline, v obci Utekáč, a samotné osudy tamojších ľudí ti poslúžili ako inšpirácia. Keď dieťa zistí, že jeho rodič je namočený v podvode a odmietne sa na tom podvode podieľať, to je krásny rozpor pre umelecké dielo, nie až taký krásny pre život. Nakoľko je film hraný a nakoľko dokumentárnou výpoveďou?
To, že sa tento podvodný príbeh odohráva medzi matkou a synom, bolo čisto moje autorské rozhodnutie. Téma zložitých rodinných vzťahov a všetkých nepredvídateľných situácií, ktoré život prináša, mi je veľmi blízka a baví ma skúmať ju. Hoci je film inšpirovaný realitou, jeho konkrétna podoba a forma sú už fikciou.
Ako si skĺbila prácu chlapcov nehercov s profesionálnymi herečkami (Eva Mores, Jana Oľhová)?
Casting bol pre mňa kľúčový. Hľadala som hercov so silným vnútorným výrazom, najmä v očiach. Náš neherec mal veľkú prirodzenú silu, takže som musela vyberať hercov, ktorí ho nebudú chcieť prekrývať výraznými gestami, ale budú hrať úsporne a skôr vnútorne. Veľmi som chcela, aby dialógy pôsobili autenticky, akoby tie slová naozaj hľadali.
Život tínedžera v takomto prostredí a bez jediného funkčného rodiča, prípadne s plne dysfunkčnými rodičmi, znie ako peklo, no je to realita mnohých detí. Tvoj film je službou pre spoločnosť – slúži ako nástroj, ktorý na túto realitu poukazuje. Hovoriť o problematike určite pomáha. Môžeme urobiť ešte niečo viac?
Film som robila práve preto, aby vznikla diskusia. Podľa mňa je najdôležitejšie dávať viac pozornosti deťom, ktoré vyrastajú v rodinách dlhodobo odkázaných na dávky alebo v neúplných rodinách. Rozprávať sa s nimi, vysvetľovať súvislosti, pomenovať pocity. Sama neviem, ako by som sa k matke v takej situácii zachovala. Dá sa odpustiť človeku, ktorý sa nikdy neprizná?
Rozhovor viedla Veronika Krejčová (Národné kinematografické centrum SFÚ).
Hore je nebo, v doline som ja
Zvláštne uvedenie
Projekcie:
7. júl | 15:30 | Kinosál A (Press & Industry)
8. júl | 11:00 | Velký sál (premiéra)
9. júl | 18:00 | Malý sál
11. júl | 21:00 | Kino Drahomíra
12. júl | 9:00 | Kino Čas
