Zomrel kameraman Alexander Strelinger, mal mimoriadny zmysel pre výtvarnú zložku obrazu
14. júla 2022
PDF

V nedeľu 10. júla 2022 zomrel vo veku nedožitých 88 rokov slovenský kameraman a fotograf Alexander Strelinger. Počas svojej kariéry nakrútil viac ako 130 dokumentárnych filmov, spolupracoval s mnohými významnými slovenskými režisérmi a vďaka svojej nevšednej obrazovej poetike je dodnes pre mladých kameramanov vzorom. Posledná rozlúčka s Alexandrom Strelingerom sa uskutoční v piatok 15. júla 2022 v Prahe. Slovenský filmový ústav o jeho úmrtí informoval jeho syn Ján Strelinger.


TS / 29. jún 2022

Alexander Strelinger (1934) absolvoval štúdium kamery na FAMU v Prahe (1960). Do profesionálnej praxe vstúpil po absolvovaní školy na začiatku 60. rokov a hoci mu fotografia bola bližšia ako film, po krátkej skúsenosti so spravodajským filmom mu filmárčina učarovala. Svoje uplatnenie našiel v dokumentárnom filme. „Kameraman v hranom filme vlastne konštruuje obraz, on ho vytvára, kým dokumentarista ho zaznamenáva, len ho prijíma a upravuje výrezom, svetlom a elimináciou nežiaducich predmetov. Veľmi rýchlo som došiel na to, že ten dokumentárny film je mi bližší. A overil som si to na veľmi sporadických prípadoch, keď som robil nejaký film hraného typu,“ povedal v roku 2011 v projekte Filmovej a televíznej fakulty VŠMU Oral history.

Po absolvovaní FAMU pôsobil Strelinger ako kameraman dokumentárnych filmov v Bratislave a počas svojej kariéry spolupracoval na dokumentárnych filmoch s mnohými význačnými slovenskými režisérmi. Významnú kapitolu v jeho filmografii tvorí spolupráca s Martinom Slivkom, nakrútili spolu  viacero dokumentov a portrétov ako Človek a hra (1969), Ľudovít Fulla (1972), Terchovská muzika (1984), Pavol Socháň (1987) a mnohé ďalšie. Spolupracoval aj s Petrom Solanom napríklad na filmoch Nemecká (1974), Len lístok poľnej pošty (1977), s Dušanom Hanákom na filmoch Analógie (1965), Impresia, (1966), Variácie kľudu (1966), s Vladom Kubenkom na filmoch Slovenský