Finále Plzeň je každoročnou prehliadkou súčasnej českej filmovej a seriálovej tvorby. V programe 37. ročníka, ktorý sa koná 20. – 25. septembra 2024, sa nachádza množstvo slovenských filmov.
V súťaži celovečerných hraných a animovaných filmov sa o Zlatého rybárika uchádza sedem slovenských diel. V svetovej premiére sa na festivale predstaví prvý hraný film oceňovanej českej dokumentaristky Veroniky Liškovej s názvom Rok vdovy, ktorý sleduje vyrovnávanie sa ženy s náhlou stratou manžela. Súčasťou výberu je aj Jej telo režisérky Natálie Císařovskej, ktorý spracúva príbeh českej skokanky do vody a pornoherečky Andrey Absolonovej, tragikomédia Adama Martinca z prostredia dedinskej zabíjačky Mord, psychologická dráma o hlboko zakorenenom strachu Nočný pokoj režiséra Michala Hogenauera, intímna rodinná dráma Beaty Parkanovej o vyrovnávaní sa šesťročného dievčaťa s manželskou krízou jej rodičov Svetielka, pohľad na udalosti augusta 1968 prostredníctvom osobností Redakcie medzinárodného života Československého rozhlasu Vlny režiséra Jiřího Mádla a animovaný film Keď život chutí režisérky Kristiny Dufkovej o dvanásťročnom chlapcovi, ktorý má problém s nadváhou, no nakoniec zistí, že v živote nie je dôležité, ako človeka vyzerá, ale ako sa cíti.
V súťaži dokumentárnych filmov sa o ceny uchádza šesť slovenských diel: príbeh o priateľstve medzi dievčaťom a chlapcom, ktorí sa pred vojnou ukrývajú na stanici charkovského metra, Svetloplachosť režisérskej dvojice Ivan Ostrochovský a Pavol Pekarčík, pohľad Soni G. Lutherovej na slovensko-českú rodinu, ktorej jeden člen prechádza tranzíciou, s názom Šťastný človek, portrét fotografky Libuši Jardovjákovej Ešte nie som, kým chcem byť režisérky Kláry Tasovskej, pokračovanie spolupráce režisérky Apoleny Rychlíkovej a reportérky Saši Uhlovej, ktoré skúmajú pracovné podmienky prekariátu, Hranice Európy, film Marty Kovářovej o jej otcovi, fyzikovi a environmentalistovi Jiřím Svobodovi Svet podľa môjho tatka a intímny pohľad na život dospievajúcej ženy, ktorá vyrastá v tieni sestry s autizmom Tá druhá režisérky Marie-Magdaleny Kochovej.
Predpremiéram je určená sekcia Prvý úlovok. V rámci nej môže publikum v Plzni vidieť novinku Viktora Tauša Amerikánka o vyrastaní v detskom domove a nachádzaní slobody a dokument o československej povojnovej architektúre Architektúra ČSSR ’58 – ’89 režiséra Jana Zajíčka.
Ďalších sedem slovenských filmov sa predstaví v sekcii V sieti roku 2023-24. Aristokratka vo vare je pokračovaním úspešnej komédie Jiřího Vejdělka o trochu bláznivej rodine, ktorá po nežnej revolúcii získala späť rodinný zámok, Bratia režiséra Tomáša Mašína rozprávajú príbeh odbojovej skupiny bratov Mašínovcov zo začiatku 50. rokov minulého storočia, Zdeněk Jiráský sleduje vo filme Už ťa nemám rád dvoch tínedžerov na úteku z domova. Bohdan Sláma sa predstaví hneď s dvoma filmami: Sucho tematizuje environmentálnu katastrofu v českom kontexte, zatiaľ čo Koniec sveta sa vracia k augustovej okupácii Československa. Ďalšie dva filmy boli inšpirované skutočnými sériovými vrahmi: Petr Hátle nakrútil film Manželia Stodolovci o tomto neslávne známom páre a Radim Špaček sa bližšie pozrel na život Viktora Kalivodu vo filme Lesný vrah.
Slovenské filmy nájdeme aj v sekcii České stopy. A máme, čo sme chceli režiséra Michala Kunesa Kováča tematizuje vyrovnávanie sa s minulosťou v raných 90. rokoch minulého storočia a do rovnakej dekády je zasadený aj film Jakuba Krónera MIKI o organizovanom zločine na Slovensku. Do obdobia druhej svetovej vojny sa vracia dráma Ivety Grófovej Ema a smrtihlav, súčasnú Ukrajinu reflektuje Roman Bondarchuk vo filme Redakcia a žánrovú kinematografiu zastupuje mysteriózna Smršť režiséra Petra Bebjaka.
