Celovečerný dokumentárny film Keby sa holuby premenili na zlato si odnáša zo 76. ročníka MFF Berlinale dve ocenenia: Cenu Berlinale za najlepší dokumentárny film (Berlinale Documentary Award) a Filmovú cenu Caligari (Caligari Film Award).
Cenu Berlinale za najlepší dokumentárny film udeľuje Berlinale od roku 2017 a každoročne na ňu nominuje filmy naprieč festivalovými sekciami. Tento rok sa o ňu uchádzalo 16 titulov a trojčlenná porota vybrala za víťaza hlavnej ceny celovečerný dokumentárny debut Pepy Lubojacki.
Cena je dotovaná sumou 40 000 EUR, pričom finančná odmena sa delí medzi režiséra a producenta filmu. V tomto prípade putuje aj do českej produkčnej spoločnosti CLAW films, ktorú reprezentujú Klára Mamojková a Wanda Kaprálová – obe Slovenky. Za Slovensko snímku koprodukovala spoločnosť guča films, reprezentovaná Matejom Sotníkom. Získanie ceny zároveň oprávňuje film zúčastniť sa súťaže o Oscara za najlepší dlhometrážny dokumentárny film, čím mu je umožnené byť prihlásený a posudzovaný na budúcoročných cenách americkej Akadémie filmových umení a vied (AMPAS).
Ako v poradí prvú získal dokument Filmovú cenu Caligari, ktorá je odovzdávaná od roku 1986 v rámci súťažnej sekcie Berlinale Forum za štylisticky a tematicky inovatívne filmy. Ocenenie je dotované sumou 4 000 EUR. Polovica finančnej odmeny patrí režisérovi, zatiaľ čo druhá polovica je pridelená distribútorovi na podporu celonárodného uvedenia filmu do kín po festivale.
Porota film opisuje nasledovne: „Keby sa holuby premenili na zlato je film, ktorý spochybňuje sám seba aj svoje rozprávanie a je plný momentov podráždenia. Témou je závislosť, vlastná aj cudzia, a jej prekonateľnosť i štrukturálna podmienenosť. Pozornosť sa sústreďuje na látkovú závislosť, no v pozadí sa nachádza aj závislosť od kontroly nad naratívom filmu a jeho hlasmi, ako aj nad bratovým návykovým správaním. Toto napätie je pomenované otvorene. Prostredníctvom brutálnej priamočiarosti sa autorka pokúša prekonať vlastný pocit hanby. Popová forma, vychádzajúca z formátov YouTube, stojí v ostrom kontraste k intímnym priznaniam. Reflexívny proces filmu je zároveň prístupný aj ťažko stráviteľný.„
