Katarína Gramatová vstúpila do filmového sveta ako strihačka. Už počas štúdia filmového strihu na VŠMU sa venovala autorskej tvorbe. Za jej krátky režijný debut Čerešne (2019) získala špeciálnu cenu poroty na filmovom festivale v Zlíne. S absolventským filmom Dom Strom (2023) sa dostala do top desiatky Future Frames: Generation NEXT of European Cinema. Popritom práve dokončuje svoj celovečerný režisérsky debut s pracovným názvom Sľubujem, že sa budem mať dobre. Vo svojej tvorbe využíva strihové znalosti a za pomoci filmových prostriedkov a jemného humoru pracuje so sociálne ťažkými témami.
Adam je 12-ročný drevorubač zo Slovenskej hladovej doliny, ktorý bojuje so stereotypmi v dedine, popiera svoj pôvod a snaží sa ukázať, že je presným opakom toho, ako Rómov vidia jeho kamaráti. Ako si svojho protagonistu našla?
Adam je súčasťou partie chlapcov nehercov, ktorí účinkujú v mojom celovečernom debute. Týchto chlapcov som našla pri skautovaní prostredia hladových dolín na Slovensku. Adam mal vtedy 11 rokov a stal sa našou hlavnou spojkou v dedine, poznal všetkých a všetko v nej. Na rozdiel od starších chlapcov v partii, ktorí mali veľký problém s očným kontaktom a s komunikovaním so mnou, Adam bol veľmi zhovorčivý hneď od začiatku.
Oba filmy sú nakrútené v Utekáči. Aký je medzi týmito filmami vzťah?
Ide o dva rozdielne filmy. Kvôli písaniu celovečerného scenára priamo na nehercov z tejto dediny som sa do Utekáča na určitú dobu presťahovala a snažila sa chlapcom priblížiť čo najviac. Okrem vybudovania si priateľstva som sa snažila ich privyknúť na prítomnosť kamery, a tak som si všetky naše spoločné chvíle začala filmovať na hand-cameru. Tento materiál som potom využívala ako inšpiráciu pre písanie scenára. Keď som si ho prechádzala, moje strihačské oko hneď zachytilo, že sa tam skrýva ďalší príbeh. V hlave som teda mala dva úplne odlišné námety na filmy. Z tohto materiálu vznikol Dom Strom.
Vyhovuje ti, že okrem námetu, scenára, réžie, svoje filmy aj sama nakrúcaš a striháš?
Nie, byť strihačka vlastného projektu určite nie je pohodlné. Dom Strom je ale veľmi špecifický projekt. Od vzniku námetu, cez nakrúcanie, až po strih a tvorbu voiceoveru, bol celý film vyrobený v Utekáči. Keď som počas strihu zistila, že mi chýba záber, vybehla som von a nakrútila čo mi chýbalo. Alebo ma navštívil Adam a zabávali sme sa aj celý deň nad vymýšľaním voiceoveru. Výroba tohto projektu je to najúprimnejšie a najkrajšie na čom som kedy pracovala, úspech u divákov bude iba bonus.
Rozhodnutie, že si budem robiť kameru sama, som konzultovala aj s mojim kameramanom Tomášom Kotasom. Prišli sme k záveru, že hand-camera tomuto projektu pristane a dá mi voľnosť byť s chlapcami sama bez akýchkoľvek obmedzení. Pri celovečeráku som ale vyhodnotila, že na strih potrebujem parťáka, a tak so mnou spolupracoval Aleš Valtr.
Aké máš od účasti vo Future Frames očakávania?
Veľmi sa teším, keď tento program začne a spoznám sa s ostatnými tvorcami. Vo výbere sú veľmi talentovaní ľudia s obrovským zápalom tvoriť. To ale prináša aj mnoho komplikovaných situácií a bude krásne vymeniť si naše skúsenosti a prístupy k tvorbe. Momentálne si užívam, že filmy sa dostávajú k divákom. Tri roky, ktoré som strávila v dedinke Utekáč prípravou filmov ma veľmi ovplyvnili. Mňa a aj deti, s ktorými sme nakrúcali. Rozhodla som sa na nejakú dobu zapojiť do vzdelávacieho programu práve pre deti z týchto znevýhodnených oblastí a venovať sa im teraz týmto spôsobom. Samozrejme, čaká nás distribúcia filmov a premiéry, na čo sa spolu s celým štábom a chlapcami veľmi tešíme.
Dom strom
Future Frames
Projekcia:
1. júl | 15:00 | Malý sál
