Film z budúcnosti, ktorá ešte neexistuje. Režisérka Viera Čákanyová vedie vo filme Poznámky z Eremocénu fiktívny dialóg so svojím budúcim virtuálnym ja, zvedavo a kriticky skúmajúc potenciál technológie „blockchain” a umelej inteligencie. Môžu priniesť riešenia zložitých globálnych problémov, ako klimatické zmeny či kríza zastupiteľskej demokracie? Audiovizuálna pohľadnica, ktorú autorka posiela do budúcnosti kombinuje denníkové záznamy na filmovú surovinu a obrazy z 3D skenera, čím zdôrazňuje napätie medzi analógovou a digitálnou budúcnosťou ľudstva.
Váš prvý celovečerný film FREM spája umelú inteligenciu a klimatickú krízu na pozadí izolovaného ostrova King’s George pri pobreží Antarktídy. Biela na bielej je video denníkom, ktorý ste si viedli počas natáčania filmu FREM. Do akej miery nadväzujú Poznámky z Eremocénu na vaše predchádzajúce filmy?
Z chronologického hľadiska sú Poznámky z Eremocénu záverečným filmom intuitívnej trilógie zaoberajúcej sa rovnakými motívmi, naratívmi a otázkami: umelou inteligenciou, dystopickou budúcnosťou ľudstva, analógovým verzus digitálnym, prírodou verzus civilizáciou a klimatickými zmenami. Z hľadiska obsahu a formy je to ale vlastne prológ k FREM-u, pretože exponuje svet, ktorý je už vo FREM-e realitou. Biela na bielej s Poznámky z Eremocénu zdieľa osobný denníkový prístup, ktorý odkazuje na súkromný “Golden record” – motív, ktorý je fragmentárne prítomný aj vo FREM-e. Tentoraz je však použitý vo viac súčasnom, politickom rozmere. Slovníkom kvantovej fyziky by sme mohli povedať, že tieto tri filmy sú prepletené a navzájom “komunikujú”, ale zároveň stoja samostatne v rôznych kútoch toho istého vesmíru a formálne sa od seba dosť odlišujú. Tvorba týchto troch filmov bola pre mňa dlhým a komplikovaným procesom a v istom momente bolo pre mňa vlastne ťažké určiť, kedy alebo kde sa jeden film končí a druhý začína.
Minulosť, prítomnosť a budúcnosť sa v tomto filme zdajú byť prepojené. Mohli by ste bližšie opísať, akú úlohu vo filme zohráva každá z týchto časových rovín?
Čas je náročná kategória. Vo fyzikálnom svete ide jedným smerom, pretože všetko sa riadi druhým zákonom termodynamiky (aspoň taký je aktuálny stav poznania). Virtuálna/digitálna realita je bezčasová. Minulosť, prítomnosť a budúcnosť existujú spolu ako vrstvy tej istej elementárnej mriežky. Môžete sa do nej ponoriť na ľubovoľných náhodných súradniciach a pri pohybe hyperobjektom zloženým zo všetkých možných informácií si vytvárate vlastnú trajektóriu – vlastný časopriestorový vzorec.
Kombinovali ste 8 mm a 16 mm denníkové snímky s 3D scénami nasnímanými špeciálnou technológiou Lidar. Prečo ste sa rozhodli skombinovať rôzne formáty?
Chcela som vytvoriť napätie medzi dvoma vrstvami planetárnej siete – jednou založenou na uhlíku a druhou na kremíku. Kombinácia zvolených formátov vhodne vyjadrovala tento druh napätia. Okrem toho veľmi rada točím na film, paradoxne sa pri tom cítim slobodnejšie, sústredenejšie a radostnejšie než s digitálnou kamerou. Lidar bol pred pár rokmi novou technológiou – keď som s ním začala experimentovať, žiadny iPhone ho ešte nemal. A ja rada objavujem nové veci.
